Hra

Neverím, že ich nemá doma aspoň päť. Mrkacích, plačúcich, pijúcich

 cikajúcich. S ozajstnými vlasmi, ako živé.

 Veď to! Sú príliš ako živé a každý to vidí.

Ale túto vidí len ona. Len ona vie, aké má vlasy, prečo plače a kedy ju treba okúpať. A nikomu ju nepožičia! Ani mne, ani rovnako starej kamarátke.

 Na vyblednutej fotografii sedím za stolom so starým otcom, a predo mnou sú na stole dve odbité ušká z hlinených hrnčekov. Možno moja prvá spomienka, ale viem, že to boli kone! Jeden bol biely, a druhý zelený. Strašne rád som sa díval ako sa naháňajú po kockovanom obruse a schovávajú sa za chlieb. Odvtedy som videl asi 400 000 rôznych koní. Ale 399 998 je zabudnutých.
 Naša fantázia má väčšiu moc ako realita.