Obyčajný hlinený hrnček menší, bez uška, hnedý.
Kúpite hocikde. Ale takýto nie. Je to veľmi starý typ keramiky, ktorú v Japonsku vyrábajú už len v jednej zapadlej dedine. Ale dcéra chcela mať originál, tak sa tam vytrepala. Autobusom až na konečnú, vystúpiš v nejakej dedine,a na mape nájdeš, že je to len 2km. Prechádzka.
Čo som ale z mapy nevyčítala bolo, že na tých dvoch km je prevýšenie vyše 500m.Cesta bola stáje strmšia, až sa zmenila na schody. Nado mnou sa objavila lanovka, o ktorej som nevedela (Neskôr vysvitlo, že ju práve dali do pevádzky) Čo už, šlapala som ďalej, ľudia z lanovky si ma fotili.Čosi ako vyliezť na Zobor.
Už mi bolo jasné, prečo so mnou nik nechcel na tento výlet ísť. Poznám len jedného človeka, ktorý by tam v tej horúčave so mnou liezol kvôli jednému hrnčeku.
Teba ocino!
Tie slová ma hrejú pri srdci už pár rokov. Vždy, keď sa pozriem na ten hrnček.
