Vyrazili sme ešte za tmy. Kamarát ma zobral na hríby.
Keď sme sa motali po lese dostatočne dlho a úplne bezvýsledne,povedal:
" Kašlime na to, pôjdeme aspoň pozrieť starého otca, keď sme už tu." Je síce mladší, ale mať starého otca vo veku 50+ nieje práve bežné.
Má vyše 90 ale ešte všetko zvláda. Sám si navarí, operie, opatrí sliepky, zajace, nakosí, nasuší seno pre ovce, dopestuje čo- to v záhrade. Akurát s drevom na zimu mu chodíme pomôcť.
Zbehli sme do doliny a v prvom domci - na kraji dediny býval. Vysušený, vráskavý, s neprirodzene modrými očami, aké mávajú len veľmi starí ľudia.
Posadil nás za stôl, dostalo sa nám zemiakovej polievky s hríbami a domáci, v rúre pečený chlieb. Mňam - spomienka na detstvo.
Zvonili do kostola, bola nedeľa. Opýtal som sa : Nejdete?
Bol som, veľa rokov dozadu. Majú to pozlátené a vyčačkané ako na jarmoku. Môjmu bohu by sa tam nepáčilo.
A vy máte svojho boha?
Pravdaže. Každý máme svojho boha, len nie každý boh má aj svoj kostol.
A kde býva ten váš?
Tu! Tu je so mnou vo dne v noci. Asi spáva v sene na povale, Je tam teplo, a všetko vidí zblízka.
Keď som sa poobzeral, videl som mini domček, kuchyňa a izba, starodádna kachľová pec,záchod vonku. K domčeku prilepená maštaľ.
Váš Boh musí byť skromný.
Je. Ale je dobrý. Nadelil mi dlhý život a dobré zdravie. Každý večer mu za to poďakujem. Aj za všetko dobré, čo urobil. Vlani mi ochorela ovca. Veterinár povedal: Urobil som, čo sa dalo, už len boh jej môže pomôcť.
A pomohol! Doteraz žije. Raz mi jeden chlap hovoril, že za zvieratá sa nemáme modliť, že nemajú dušu.
To podľa jeho boha. Podľa môjho majú, preto jej pomohol. A preto býva tak blízko pri chlieve.
