Moje dieťa si podalo prihlášku na 4 vysoké školy, všetko jazyky. Ocino zaplatil, nech skúsi. O 5min.12 prišla celá nešťastná.
Otvárajú Japončinu! Raz za 6 rokov! Ešte jednu prihlášku.....
Berú 24, nie viac. Prihlásených je okolo 300. Nemáš šancu, dieťa moje, tam bude dosť takých,čo majú otca Japonca, alebo sa už naučili sami hovoriť. Ale ty si ešte v živote nezažila prehru. A to je skúsenosť, ktorú ti ochotne zaplatím.
( Mňa zobrali na vysokú až na 4. pokus. Keď sme po testoch fajčili vonku, prišiel rozklepaný čerstvý maturant, a opýtal sa: Ty niesi nervózny? " Keď budeš na prímačkách 4. krát, ani ty nebudeš." Rozklepal sa tak, že si ledva zapálil cigaretu.)
Ale nestalo sa, prijali ju. Doniesla domov knihy, a keď som v nich začal listovať, mnohé veci ma prekvapili.
Japonci píšu čínskym písmom. Jazyk je aglutinačný - skladací, ako Maďarčina.Neskloňujú a nečasujú.Nemajú jasne daný budúci čas.Do Slovenčiny je možné Japonský text prepísať zvukovo dokonale, máme aj písmeno dž. Takže džudo, nie judo! Na to sú odkázaní Angličania, lebo pre niektoré zvuky nemajú znak. Máme až tri ! spoločné slová. Sóda, sauna a vata.Čím ďalej som čítal, tým viac ma to zaujímalo. Takýto úžasný jazyk sa musíš naučiť. Asi ti to na nič nebude, ale ľudia venujú čas aj podivnejším veciam. Lepia zo zápaliek model katedrály, vyšívajú mapu Európy,konštruujú perpetuum mobile. A ty aspoň nezomrieš sprostý.
Začnete hiraganou. Japonci nepoznajú spoluhlásky, len samohlásky a slabiky. Ich abeceda nieje A B C D E, ale A Ka Sa Ta Na Ha Ma Ja Ra Wa.
Zhora dolu A I U E O. Takže nasleduje :Ka Ki Ku Ke Ko, Sa Ši Su Se So, ale! Ta Či Cu Te To.
Prečo? Ak sa chcete naučiť Japonsky, už sa to nikdy neopýtajte!
Celkom 46 znakov, jediná spoluhláska -n. Nasleduje spodobovanie. Ka sa mení na Ga, Ta, na Da. Ale! Ha na Ba a Ba na Pa.
Spoluhlásku je možné zdvojiť malou značkou, napr. Hokkaidó.
Ka nakonci vety znamená otáznik, - Jo výkričník.
Dĺžeň sa robí zdvojením samohlásky : Ka+a = Ká Ale Ko+ u = Kó
Naučíte sa zložené znaky. Mia, Miu, Mio, Kia, Bia, Pia ......
Spolu 106 možností.
Keď to všetko máte v hlave, skúsite preložiť prvú vetu.
Šok.
Píšu bez medzier!
Predstavte si niečo takéto: Mačkamáštyrinohyafúzyazelenéoči. Ako to rozloží človek, ktorý nepozná slovo fúzy? Ma čkamášty rinohy afúzy azele néoči. Nepomôže mu žiadny slovník.
Vybral som si krátku vetu: i ga i ta i
Po hodine som bol v koncoch. Prišla dcéra, ani sa nevyzula, a povedala: i=žalúdok, Ga je tu označenie podmetu vo vete, a itai je od itami teda bolesť - bolestivý. Bolí ma žalúdok!
Keď zvládnete hiraganu, naučíte sa katakanu. Rovnaké zvuky, ale iné znaky. Píšu sa ňou cudzie slová ako chlieb, sukňa,cirkus. Znakov je viac, 126 aby vystihli aj nejaponské zvuky ako CH.
Kuriozitou je napr. slovo výletný autobus. Výlet je domáce slovo - hiragana, ale autobus je v katakane, a je to jedno slovo.
Hovoriť v slabikách, je ťažko prekonateľný zvyk. Japonec nepovie slovo ako: krt, štrk, spln, mrak, zľava. Vždy tam nejakú tú samohlásku vopchá. Archimedes prepisujú ako: a ru ki me de su A Mc Donald ako: ma ku do na ru do. Pre R a L majú len jeden znak. Vyslovuje sa ako r, ale jazyk hore, za predné zuby. Čosi medzi r, l, aj trochu d.
Otčenáš v Japončine začína slovami: ten nimašimasu vare rano čiči jo.
Či či je dôverné oslovenie len! môjho otca.Takže pre Japonca to nieje vznešený otče náš, ale "Tato moj, čo si tam hore" A chlieb nieje chlieb. Mi kuni o nogome tarasetamae. Tejto zemi ryžu dopraj - požehnaj.
Čiči je tato ale šiši je lev. A nikdy nepovedzte Japoncovi pri prípitku čin čin! Je to malý viete asi čo.Keď Japonci videli detskú knihu s týmto názvom, pomysleli si,že sme národ úchylákov.
Konečne ste sa prepracovali k znakom zvaným Kandži.
Japonci v snahe zjednodušiť písmo,radikálne znížili ich počet. Klasický Čínsky slovník z roku 1600+, ich obsahuje cez 40 000, v 214 skupinách zvaných radikály. Za pravopisné uznali 2000. Znak nemá gramatický tvar. Červený -aka- neznamená červený, teda prídavné meno, ale je to akýsi neutrál - červeň.
Pomocou prípon v hiragane vyrobíte ľubovoľný tvar: červený, červenať sa, očervenieť, aj aj aka čan - bábätko.
Keď sa nučíte denne jeden znak, za 6 rokov viete čítať. Znak má minimálne dve čítania: on a kun. Jedno prebrali z čínštiny spolu so znakom, druhé pridali: Ken alebo inu - pes. Ryža: bei, mai, alebo kome, jone, alebo metoru. Použitie sa riadi určitými pravidlami. Keď v Japonsku poviete Fudžijama, ste okamžite "baka gaidžin" blbý cudzinec. Má to byť fu dži san! Píše sa to tromi znakmi. Bohatého samuraja hora.(Ale povedať fudži no jama, vzbudí pozornosť, pretože je jasné, že ovládate základy gramatiky.)
Rovnako hara kiri je nesprávne čítanie. Japonec prečíta seppuka.
( Za blbca vás budú považovať aj vtedy, keď si kúpite tuš, a predavačka vám povie, že má 12 rokov. Vy sa opýtate, či nije po záruke. Pevné tuše sa 7 rokov po výrobe vôbec nepoužívajú.Slušnej kvality sú 10 - 15 ročné, naozaj extra trieda - vyše 40 rokov)
Kocúrikovi - pred panelákovému nalezencovi dala dcéra meno Kai. V slovníku nájdete 23 významov tohto slova, takže vlastne doteraz neviem, ako sa volá. ( Hlavne, že až doteraz žije.) Slovo kami môže znamenať - vietor v slove kamikadze - božský vietor. Aj vlasy, aj papier v slove tegami te - ruka+ kami-papier = dopis.
Nestačí totiž len zapamätať si tvar znaku,počet, poradie,smer a spôsob ukončenie jednotlivých ťahov. Význam sa mení v kombinácii s iným znakom.
Až tu sa začína pôvab Japončiny.
Haku čó - biely + vták = labuť Haku či - biely + myseľ = idiot. Umi neko - more + mačka = čajka. Sakura menom Amanogava: ama- nebo no - zámeno čí gava= kava, teda rieka. Nebeská rieka. U nás: mliečna dráha.
Aj tá najlacnejšia prostitútka má v Japončine poetické pomenovanie:bai šiun fu - dievča predávajúce jar.
Take uma no tomo: Take-bambus. Uma -kôň No- zámeno čí. Tomo - priateľ. Priateľ z čias,keď sme sa ešte na bambusových koňoch naháňali - Priateľ z detstva!
Dva znaky: Rjú - drak a Uma -kôň.
Keď sa cítiš drakom, vytneš najväčšiu koninu..
To príslovie je krásne.
Aj celá Japončina.
