smrť nieje vážna vec

Písmo: A- | A+

Keby som:  teraz,  tu,  v tomto momente otrčil kopytá, natiahol trampky, chícpol.  Stalo by sa niečo ?  NIČ!  Akurát by ste sa nedozedeli, o čom mal byť koniec tohto blogu.

 

Nebol som tu milióny, ...miliardy rokov. Nepredstaviteľne obrovské množstvo času.

 A zase tu nebudem.

 Som,
sme,
 ste tu len kvôli

 vašim pocitom!

 

Kvôli konštrukciám vášho mozgu ktoré nazývame všelijako. Od : zloba, nenávisť, pomsta, nádej, úžas, až po súcit.

 Alebo: láska. (slovo s najvyššou pridanou hodnotou.)

 Preto tu žijeme, trápime sa, pracujeme.

 Len pre to, že náš mozog presiahol istý, nad kritický počet buniek.

 Ako atómová bomba. 1/2 kg uránu = 1/2 kg uránu. 

Ale 2x 1/2 kg uránu = Hiro šima.

Sme schopní uvedomiť si vlastnú existenciu, ale už nie prežrieť možnosť exitencie paralených vesmírov.

 Milujme sa!

Je to asi naša jediná šanca,ako nezomrieť.

Venované všetým samovrahom.

Skryť Zatvoriť reklamu