Už nieje čo fajčiť, ani čo jesť.
Už sú len dlhy, špaky, chleba zo smetí, a živorenie z milosti dobrých ľudí.
Bude mi bez tejto stránky smutno. Chcel som oživiť ešte hodne zaujímavých ľudí, ktorých som stretol. Len na takej psychiatrii ich stretnete za mesiac viac, ako za celý zvyšný život.
Ale koľkí sa potešia, keď tu nebudem otravovať, rýpať a vŕtať do kadečoho a kadekoho!
A možno dokážem napísať blog vo worde, stiadnuť ho na kľúč, a poslať z internetky.
A možno sa to ani nedá.
Takže pre istotu:
Zbohom, a do nedovidenia.