Milan Majerský 3. 2. 2025 uverejnil na stránkach blogu denníka SME komentár/vysvetlenie (ktoré v mojich očiach vyznieva – kvôli neurčitému laškovaniu so Smerom – aj ako obhajoba), prečo dal prezidentovi SR podnet na zvolanie okrúhleho stola k zahraničnej politike SR a prečo sa ho aj zúčastní – na rozdiel od ostatných lídrov opozičných strán.
Pán Majerský, ako sám píše, toto stretnutie prijal, pretože si ctí inštitút prezidenta a vníma, koľko urážok a jedu sa za posledné desaťročie (ale aj historicky) na tento úrad znieslo. Opisuje tam nátlak na prezidenta Kisku a staré známe agresívne výroky a akcie proti prezidentke Čaputovej. V zásade chápem, ako to predseda KDH myslel, ale v celku to nedáva zmysel. Predseda KDH, ale aj mnohí iní politici, si neuvedomujú zásadnú vec, ktorá sa odohráva vždy, keď sa niekto snaží cielene zničiť demokraciu – kým sa pán Majerský snaží hrať podľa nastavených pravidiel hry, politickí oponenti už dávno zmenili ihrisko. Nech sa deje čokoľvek, ak zahrá niečo zo starých nacvičených postupov, bude stále ťahať za kratší koniec.
Slovensko dnes už nie je typickou demokraciou s fungujúcou politickou či parlamentnou kultúrou. Nikdy v histórii (výnimkou bol možno Mečiar?) to nebolo jasnejšie. Jej neexistencia sa dokazuje denne – odvolanie Kolíkovej z výboru pre kontrolu SIS, opakované obštrukcie a nedodržiavanie parlamentného poriadku, silné podozrenia z odpočúvania občianskych aktivistov – a tento zoznam nekončí, naopak, je stále hrozivejší.
Dajme si dole korčule, očividne hráme vodné pólo.
Majerský odmieta a odsudzuje útoky na pána Kisku a pani Čaputovú – no pri stole sedeli piati ľudia. Všetci tí, ktorí za tieto podlé útoky nesú politickú zodpovednosť, a pán Majerský.
Človek nezískava rešpekt s funkciou. To, že ju má Pellegrini novú, z neho nerobí nového človeka. Ozval sa pri útokoch na prezidenta Kisku? Volal po rešpekte a zdržanlivosti? Odsúdil správanie niektorého z politických kolegov? Môj rešpekt k tebe ide predsa ruka v ruke s tvojím rešpektom ku mne.
Čuduje sa, prečo Pellegrini nepozval stranu Slovensko? Pellegrini mohol nabrať odvahu a z pozície prezidenta odignorovať takmer 9 % voličov, ktorých aj on reprezentuje, pretože vedel, že mu to u jeho voličov prejde. Skrátka, strana pána Matoviča je z hry a nikto sa nad tým ani nepozastavil. Prečo to nemôže spraviť KDH? Odmietnutie stretnutia s koaličnými lídrami by u ich voličov neprešlo?
Verí KDH, že je táto koalícia ohrozením demokracie? Verí, že ju svojimi výrokmi a hlavne činmi cieľavedome deštruuje? Ak áno, na podobné stretnutia by chodiť nemalo. A to je možno jadro problému – nie je si isté, kam patrí. Historicky však hra na všetky strany končí neúspechom hráča samotného.
Nakoniec už len:
Každé stretnutie túto antidemokratickú vládu legitimizuje a dodáva jej a ľuďom v nej rešpekt, ktorý si vôbec, ale vôbec nezaslúžia.
Toto nie je konflikt politických ideí, ale konflikt o civilizačnú budúcnosť tejto krajiny. A myslím si, že výrok „A čo sme mali robiť?“ história neobháji.
