Jakub Filo nesklamal a presne tak, ako som očakával, kus supa v jeho hlave sa zlietol nad mršinu ihneď ako zacítil príležitosť. Tých „mršín“ je zatiaľ stodvadsať a ich počet bude žiaľ rásť. Prečo sa nepriživiť, však?
Predstavte si katastrofu nevídaných rozmerov, ktorá zasiahne západnú Európu. Veľká júlová búrka, veľké zrážky, ktoré sa vylejú za jeden či dva dni namiesto mesiaca. Voda sa nestihne do nasýtenej pôdy vstrebať, korytá kanálov a riek nedokážu zrážky odvádzať a vylievajú sa. Podmyté brehy, domy, stromy hatajú korytá a voda sa vylieva ešte o to viac. Napokon zmetú aj domy, odkiaľ sa ľudia nestihli dostať preč a počty obetí narastajú.
Nie, nejde o najnovšiu búrku nad západnou Európou, prednostne nad Nemeckom. Tá si vyžiadala „len“ 120 obetí, kým mnou popisovaná udalosť má odhadované počty obetí rádovo stonásobok a viac. Takisto sa udiala v júli, ale pred 700 rokmi. Povodne svätej Márie Magdalény, ako sa udalosť označuje v kronikách, boli najhorším podobným nešťastím v histórii Európy. Na mnohých miestach vyľudnili celé oblasti, v Nemecku si vyžiadali gigantické škody a straty na populácii, ale napríklad rozvodnený Dunaj zdevastoval aj Rakúsko a Slovensko (ktoré ale bolo riedko osídlené).
Povodeň bola podmienená janovským cyklónom (poznámka: Genoa low v anglickom jazyku, presný preklad nepoznám), oblasťou nízkeho tlaku, ktorá sa každoročne niekoľkokrát pretlačí z oblasti severného talianska ponad Alpy až do Nemecka a strednej Európy. Na tomto cyklóne nie je nič nezvyčajné, pretože sa vyskytuje prinajmenšom stovky, ak nie tisíce rokov. Výdatné zrážky postihli celé západné a centrálne Nemecko, Čechy a Rakúsko. Prúd vody bol taký enormný, že mestské opevnenie Kolína nad Rýnom voda pretekala ponad cimburie („dalo sa člnkovať ponad hradby“). Zmietlo mnoho mostov, čo zabrzdilo rozvoj hospodárstva na ďalšie roky (čo oveľa zhoršila následná pandémia moru o 6 rokov neskôr). Problémov v tom čase bolo mnoho – samozrejme stredoveký svet nepoznal satelitné zábery a predpoveď počasia sa dala trafiť do pár hodín, nie týždeň vopred. Mobilita bola nízka a ak sa aj tušilo, že hrozia povodne, prinajmenšom v rovinatých oblastiach sa ľudia skrátka nemali kam pohnúť a ujsť pred skazou.
Reakcie vtedy a dnes
Na rozdiel od stredoveku máme dnes satelity, mobily, rosničky aj dostatočnú mobilitu. Dokonca dokážeme podstatne lepšie ako vtedy vytvárať protipovodňové opatrenia – hrádze, poldery, kanalizácie, vyvýšené brehy riek. Dnes dokážeme za pár hodín evakuovať okresné mesto o desiatky kilometrov ďalej bez toho, aby sa ľudia ušľapali v panike.
Jedno však máme so stredovekom spoločné: povery. Kým pred 700 rokmi ľudia verili vo vyšší zásah Boha/diabla, dnes vidíme za tým submikroskopickú molekulu oxidu uhličitého, ktorá má nadprirodzené schopnosti. Namiesto toho, aby sme konečne pochopili, že nešťastia ako suchá, povodne, mrazy, horúčavy, zemetrasenia alebo tornáda boli, sú a navždy budú – a aby sme sa na ne radšej pripravili, ideme sa obracať na moderný ekvivalent stredovekých procesií, modlitieb a flagelantstva. Kázanie hriechu – to má spoločné Filo a stredovekí dogmatici. Nepripravujte sa na ďalšiu epochu a nerobte pokrok – kajajte sa zo svojich hriechov, či to je smilstvo v 14. storočí alebo spaľovací motor v 21.
A čo Slovensko?
Človek by na základe týchto klamatologických paškvilov získal predstavu, že povodne sú všade na okolo častejšie, ničivejšie a smrteľnejšie. Aspoň takto to jasne naznačujú opakované grcky z pera Fila, Zelnej a Pecha. Je to ale fakt, alebo iba šírenie poplašnej správy?
Povodňami sa prejavovala hlavne malá doba ľadová, čo je dokonale v protiklade s tým, čo nám naši eurofondami platení klamári bulikajú. Čiže nie vyššie teploty, ale naopak nepriaznivé obdobie od cca 1400 do 1850 sa vyznačovalo vyplavenými dedinami, migráciou, zničenou úrodou a extrémnou eróziou (pri spomínanej povodni z roku 1342 sa v zasiahnutej oblasti odplavilo podľa odhadov trinásť miliárd ton ornice, čo je inak úhrn za celý náš letopočet!). Zničená polovica poľa v tom období značila hlad a asi aj smrť členov domácnosti. Dnes to značí poistnú udalosť, nič viac.
Najväčšou povodňou za posledných 500 (možno aj tisíc rokov) bola povodeň v roku 1813. Podobná udalosť nastala presne sto rokov predtým, preto sa odvtedy modlí „trinásť, pánboh pri nás“. V tomto čase sa od Liptova až na dolniaky utopili stovky, možno tisíce ľudí. Voda devastovala aj župné mesto Trenčín, kde ničila rad za radom zástavbu. Na Liptove boli škody také obrovské, že sa rozvoj oblasti zabrzdil na celé dekády, odplavila ornicu a dokonca vymlela cintoríny, pričom staré mŕtvoly vyhadzovala oveľa južnejšie.
Netreba podotýkať, že rok 1813m spadal do obdobia malej doby ľadovej a patril k najchladnejším rokom za poltisícročie.
Pri Bratislave namerali najvyššiu hladinu v roku 1501 (malá doba ľadová), keď prietok dosiahol 14.000 m3/sekundu (7x viac ako bežný prietok v meste a 2,5x viac ako bežný prietok v delte Dunaja!). Mimochodom, katastrofálne povodne v roku 1954 mali len dvojtretinové hodnoty, pričom sa jednalo o najhoršiu podobnú udalosť modernej doby.
Bude sa to stupňovať?
To nikto nevie, ale historické skúsenosti ukazujú jasne, že Filo a podobní chronickí obchodníci so strachom vyslovene klamú. Podobné katastrofy, len citeľne ničivejšie, sa opakujú od dávnych čias; čím vyššie ideme v letopočte, tým sú menej ničivé. Nerastie ich počet, intenzita, smrteľnosť. Je pravda, že môže/nemusí narásť priemerná škoda povodní, ale na druhej strane to je logické, keďže hodnota nehnuteľností aj priemerná výbava domácností rastie s rastúcou ekonomickou silou populácie. Udalosti podobné tým čerstvým z Nemecka sa skôr či neskôr udejú aj u nás – budeme mať miliónové škody, zranených, mŕtvych. To budeme mať skôr či neskôr aj pri zemetrasení, tornáde, snehovej kalamite alebo veľkých požiaroch. Štatistika nepustí. Pre nás je podstatný jeden jediný záver: počet ani intenzita týchto udalostí NERASTIE.
Áno, Jakub Filo, zvlášť pre teba: žijeme v bezpečnejšom svete a na tomto fakte nezmení nič ani tvoje parazitovanie na eurodotáciách a trestuhodné šírenie poplašných správ.
