Po dvoch článkoch typicky biednej, ekopanikárskej kvality, dal aj tretí. Žeby progres v kvalite? Ani náhodou! Tentokrát si všíma Veľkú koralovú bariéru, čo je koralová sústava na západ, severovýchod, východ, proste sa nachádza niekde plus mínus okolo Austrálie alebo tam niekde. Údajne tam prišlo k veľkému vymieraniu koralov (a je to tak) a to všetko preto, lebo vypúšťame ten zlý CO2, čo je inak najdôležitejší plyn v atmosfére po kyslíku a takisto presne ten, ktorého je posledných sto rokov tak extrémne veľa, že ho je až nepredstaviteľných 10% z tých hodnôt v minulosti, kedy koraly kvitli do krásy.
K samotnému blednutiu koralov: vedci si v skutočnosti stále nie sú istí príčinou. K blednutiu prišlo už prinajmenšom v 60. rokoch 20. storočia v južnom Pacifiku, teda v období, kedy sa o globálnom otepľovaní v zmysle kriminálnikov z IPCC nedalo vravieť. Odvtedy na ostrove Jarvis došlo k ôsmym silným a dvom umierneným udalostiam tohto typu. Za 60 rokov desať udalostí – rovnako bezprecedentné ako prezidentské voľby v USA. Kým niektorí vedci a ich roztlieskavači tvrdia, že za to môže predsa len ten hnusný CO2 (ktorý mimo iné vylučujú aj samotné koraly, že?), ďalší tvrdia, že zato môže znečistenie, hlavne z poľnohospodárskych pôd. Najúrodnejšia pôda v inak vcelku neúrodnej Austrálii je na východe kontinentu, teda priamo oproti Veľkej koralovej bariére. Pesticídy, hnojivá, fosfor, to všetko vplýva na riasy a tie zasa na koraly samotné. Detto útesy v Karibiku, čiže v oblasti, kam ústia rieky ako Mississippi, Rio Grande, Orinoco a spol. Prinajmenšom v Karibiku sa devastácia koralov pripisovala skôr baktériám z neodkanalizovaných pobreží – neviem, nie som oceánológ, v každom prípade fakt, že koraly prežili všetky veľké vymierania histórie a patria k jedným z najstarších prežívajúcich skupín planéty, mi nedáva oprávnenie tvrdiť, že za ich dnešný stav môžu emisie z môjho Volkswagenu...
Ja ale nie som Jakub Filo. Ten bohorovne tvrdí, že „Koralové útesy už pravdepodobne nezachránime.“ No, dinosaury, karbónske pralesy, eocénne cicavce alebo cicavcovité plazy to síce zalomili a koraly nie, ale pokiaľ nebudeme jazdiť na bicykli, tak tentokrát to bude horšie ako dopad chixculubského asteroidu... Určite to tak bude.
„Ide zrejme o prvý svetový ekosystém, ktorý pre klimatickú krízu dosiahol takzvaný tipping point, hraničný bod, z ktorého už nie je cesta späť.“ Preložím: síce nevieme, ale čokoľvek iné by neznelo tak fantazijne a pikantne. A o čítanosť predsa ide až v prvom rade, nie?
Jakub exceluje aj naďalej: „Podobných globálnych biotopov, ako sú korálové útesy, je na svete viacero a väčšina z nich je priamo ohrozená klimatickou zmenou. Na severe je to Grónsky ľadovec a zaľadnenie Arktídy, státisíce štvorcových kilometrov ruského a kanadského permafrostu, a najväčší lesný ekosystém tajga. Hovoríme aj o morských prúdeniach v Atlantiku, fenoméne El Niňo a La Niňa v Tichomorí alebo monzúnovom prúdení v Indii, tropických dažďových pralesoch v Brazílii aj Afrike alebo vysokohorských ľadovcoch v Himalájach, Andách, Kordilerách či Alpách.“
Čo majú tieto témy spoločné? Netrápte sa odpoveďou, sú to presne tie biotopy, ktorým klimatológovia a politickí vedci predpovedali taký alebo onaký zánik už v prvých dekádach 21. storočia. Kým ľadovce zanikajú (a potom nárazovo dorastajú) už desaťtisíc rokov a dnes ich je viac ako pred 1000 rokmi, permafrost a tajga si živoria naďalej svojim biednym spôsobom na miestach, kde pred pár miliónmi rokmi boli subtropické džungle plné života. Morské prúdenia v Atlantiku sú rovnaké ako predtým, hoci životne dôležitý Golfský prúd už mal pod tlakom chladnej vody z Grónska dávno vychladnúť. La Niňa a El Niňo, fenomény známe od čias konkistadorov, sú tu a budú tu aj naďalej. Tropické pralesy sú tu celé tisícročia práve preto, že Sahara vyschla a prúdenia púštnych búrok v Afrike „hnoja“ Amazóniu tak, že zo savany vznikla džungľa (klimatická zmena, ktorá tento jav spôsobila, nastala pred prvými faraónmi a bola katastroficky rýchla a rosziahla).
Takže vlastne nič, iba mediálna panika.
„A každý z nich má definovaný hraničný bod, po prekročení ktorého nebude možné zásadné zmeny zastaviť a spustí sa nezvratný proces, ktorý povedie k ich kolapsu.“
Neklam. Nemá. Takto veda nefunguje.
„Grónsky ľadovec, druhý najväčší ucelený ľadovcový objekt na zemi, už svoj bod zvratu podľa štúdie publikovanej v auguste 2020 v časopise Nature dosiahol.“
Určite za desať minút googlenia dosiahnem desiatky iných tvrdení, ktoré ti ale do tohto paškvilu nesadnú. Prečo práve toto ničím nepotvrdené tvrdenie? Lebo veď článok dotovala EÚ a tu sa predsa nedá tvrdiť opak.
"Erózia pobrežia, záplavy, horšie a častejšie zosuvy, kontaminácia pitnej vody stále viac znamenajú, že ľudia zo stále sa zväčšujúcich oblastí po celom svete musia utekať zo svojich domovov a pozemkov.“
Tragédiou je to, že erózia pobrežia je tu odjakživa. Či už desiatky dedín, ktoré v stredoveku zanikli na pobreží Frízska a juhovýchodného Anglicka, alebo potopené mestá Grécka, Líbye a spol. La Manche nebol La Manche, ale riečny systém, ktorý jedna záplava oderodovala do dnešnej podoby. Útesy Mons Klimt v Dánsku či jurské pobrežie na juhu Anglicka nie sú dielom civilizácie ale tisícok, desaťtisícok, miliónov rokov. Záplavy, erózia ani kontaminácia spodných vôd kvôli klimatickej zmene nie sú dnes častejšie ako kedysi. A samozrejme, v porovnaní s vašimi predpoveďami ohľadom utečencov zo svojich milovaných domovov, dnešný pojem klimatický utečenec je niečo ako očistec alebo kráľovstvo nebeské – síce sa o tom vraví, ale reálne ho vlastne nikto nevidel. A ešte aj tých tvojich milión utečencov zo Sýrie, ktorých si spomínal jedným dychom s klimatickými utečencami, nielenže neutekajú kvôli klíme, ale nebudili nevôľu preto, pretože klíma. Proste sa jednalo o moslimov, ktorí sa na viacerých miestach správali ako moslimovia, vrátane atentátov.
A to asi obyvateľ Fidži nebude robiť, však Jakub?
Kolabujúce lesy
Bez čítania ďalšieho článku chcem poznamenať: lesy kvôli nárastu CO2 nekolabujú. Naopak, lesy sú zložené z rastlín, ktoré CO2 potrebujú. Učivo ZŠ, Jakub.
„Sucho, rozklad jednotlivých lesných spoločenstiev a miznutie druhov prebiehajú vo všetkých lesných porastoch.“
Neklam.
„Pri tomto oteplení sa podľa vedcov rozvinie v Pacifiku stabilný fenomén El Niňo, ktorý zdvihne teplotu a povedie k vysušeniu väčšiny povodia Amazonky.“
Neklam. Nerozvinie.
„Klišé znie, že sú pľúcami zeme, čo v praxi znamená, že dokážu absorbovať obrovské množstva oxidu uhličitého, veľkú časť z neho uložiť a zároveň produkovať kyslík.“
Síce klišé, ale nepravdivé. Tropický prales nemá schopnosť viazať veľa CO2 dlhodobo, pretože obeh uhlíka je tu rýchly a rozklad odumretej drevnej hmoty takisto. Rovnako aj obilie pohltí CO2 len na jednu sezónu - slama sa spáli, obilie zje, korene znijú, takže CO2 nahromadené počas sezóny sa uvoľní po nej. Koľko sa naviaže, toľko sa uvoľní – iba ak by v dôsledku nejakej katastrofy pokryli veľkú plochu pralesa morské sedimenty. No a to sa nestane, pokiaľ nestúpne hladina morí...proti čomu bojuješ.
„A sú tu aj ďalšie hraničné body, ktoré sa budú približovať tým, ako bude rásť v atmosfére koncentrácia oxidu uhličitého a stúpať globálna teplota - zásadne sa zmení atlantické prúdenie a Golfský prúd“
Znova Jakub: neklam. Golfský prúd to bol, je a bude. Na jeho prúdenie nemá vplyv CO2 a celá hypotéza jeho zastavenia je taký bizarný konštrukt, že ho nemôže brať vážne nikto, kto neštudoval masmediálnu komunikáciu. A ani to nie každý.
Čo povedať na záver? Ako vždy, Jakub Filo nesklamal ani teraz. Jedinou pravdou, ktorá sa mi v súvislosti s týmto paškvilom a prekladovým elaborátom tisne na jazyk, je fakt, že bol financovaný s prispením grantu EÚ – teda v podstate to je ideologický príspevok, nie vedecký článok, aký by ste očakávali v sekcii Veda a technika. Čo by sme dostali v prípade, že by Filo žil pred rokom 1989 – zaručene pravdivý, RVHP platený článok o nevyhnutelnosti svetovej proletárskej revolúcie? Alebo o jasných modeloch, kde do roku 2000 ZSSR v HDP na hlavu predbehne USA?
Inšie od neho ani nemôžme čakať, však Jakub?
