Tornádo na Morave a Úniou platené hyeny

Písmo: A- | A+

Dám vám hádanku. Denne sa to v Európe odohrá štatisticky takmer dvakrát* a prvýkrát to zaznamenali pred 1300 rokmi. Čo je to?

Ak si na základe nadpisu myslíte, že to je tornádo, tak gratulujem, práve ste vzdelanostne a inteligenčne predbehli Jakuba Fila a Tomáša Prokopčáka.

Ročne sa len v Európe odohrá tento fascinujúci, ale rozhodne nepríjemný fenomén cca 700 krát. Veľká väčšina sú drobné, často sotva povšimnuté udalosti niekde na poli, keď sa tromba, vzdušný vír taký známy z thrillerov, dotkne zeme a pokosí lán kukurice. Niekoľkokrát do roka nastane súhra okolností, kedy tromba nabehne na dedinu alebo mesto – vtedy nepokosí kukuricu ale strechy, autá, výrobné haly. Približne raz ročne v Európe tornádo niekoho zabije a párkrát ročne zraní. Ak si myslíte, že tornádo na tomto kontinente je niečím vzácne, tak ste na omyle. Skutočne, počas nadchádzajúcich letných prázdnin sa „môžete stretnúť“ so vzdušným vírom dotýkajúcim sa zeme šesťdesiatkrát. Hrušky a Moravská Nová Ves mali smolu nie v tom, že sa v strednej Európe odohralo tornádo, ale to, že tornádo prebehlo cez dediny a nie cez humná, ako 99% podobných úkazov.

Tipnite si, či sú tornáda následkom klimatickej „krízy“ – nie, nie sú. Tornáda vznikajú (zjednodušene povedané), keď teplý, vlhký vietor zarazí na chladný. Neuveríte, ale teplý, vlhký vzduch existoval pred spaľovacími motormi, rovnako ako studený. Tornáda sú známe aj z Kanady, ale nemám správy o tom, že by tam boli zriedkavejšia ako v Brazílii alebo Nigérii, kde je logicky teplejšie. Pozrime sa teda na wikipédiu, či poznáme historické tornáda spred dôb používania fosílnych palív (týmto googlením si dám s článkom asi desaťkrát viac práce ako Prokopčák a Filo):

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_tornadoes_and_tornado_outbreaks

Dočítame sa nasledovné informácie: prvý písomný jav, ktorý neskôr dostal španielske označenie tornádo, zaznamenali v bavorskom Frizingu pred 1250 rokmi, teda ešte pred príchodom Cyrila a Metoda do našich končín. Samozrejme, nebolo to prvé tornádo, ale prvé zaznamenané na papier. Ročne sa ich museli odohrať tisícky alebo prinajmenšom stovky. Všimnite si letopočet – 788 n.l. Len pre info, to bolo storočie, kedy bola klíma v prepade už asi štyristo rokov a oteplilo sa (o čosi viac ako dnes) až o štvrť tisícročia neskôr. Bavorsko nie je ďaleko od českých zemí, konkrétne Frizing je od hraníc cca 150 kilometrov.

V jedenástom storočí máme dva záznamy, ale jeden z Írska a jeden z Británie, presnejšie priamo z Londýna. Ale teraz kuk na ďalšie položky: v roku 1119 sa udialo tornádo priamo v Prahe (Vyšehrade), v roku 1144 hneď dve naraz niekde v Čechách, a v roku 1255 zasiahol ničivý vír pražský hrad! Kým pri druhom úkaze nie sú známe obete, pri treťom zahynul jeden človek, no úplne prvé si vyžiadalo odhadom až 900 obetí!

Tým, ako rástla vzdelanosť a množstvo zachovaných písomných pamiatok, počet udalostí tohto typu narastá plynule. 16. a 17. storočie (malá doba ľadová) majú dve z troch najvražednejších udalostí kontinentu – 1551 Malta a 1671 Cádiz, obe 600+ obetí.

Pred koncom malej doby ľadovej sa frekvencia plynule zvyšuje z dôvodu uvedeného vyššie – ale takisto si udalosť z roku 1851 zo Sicílie vyžiadalo približne 500 obetí. Po skončení malej doby ľadovej (rozumej: po oteplení na takmer dnešnú úroveň) sa udiali už len dve tornáda s viac ako 100 nebožtíkmi – moskovské v roku 1904 (tam je ale otázne, či obetí bolo vôbec sto, zdroj uvádza 9 až 100 mŕtvych) a rovnako v Rusku sa odohrávajúca séria tornád s obeťami uvádzanými medzi 69 až viac ako 400.

Čo ale po roku 2000, teda v čase, keď Prokopčák a Filo majú dennú dávky Vália a povinné pobyty na Pinelke vždy, keď si ženy dajú minisukne? Citovaný zdroj vraví nasledovné: v roku 2000 bolo v Európe 1 tornádo a 1 mŕtvy

2001 2 0

2002 2 3

2003 2 1

2004 4 0

2005 6 0

2006 7 2

2007 3 5

2008 4 8

2009 5 2

2010 7 2

2011 4 0

2012 7 3

2013 3 0

2014 6 2

2015 7 2

2016 6 2

2017 2 0

2018 4 0

2019 8 1

2020 7 0

2021 7 22 (viď nižšie)

Ja nevidím rastúci trend ani v počte ani v smrteľnosti udalostí. Skutočne, storočie začalo s nižším počtom udalostí a končí s vysokým počtom obetí, kde ale jedna udalosť, belgické a francúzske tornádo z tohto mesiaca, má chybne napísaný počet obetí (nula, 17 je počet zranených). Reálne skóre tohto roka je zatiaľ chvalabohu len 5 v moravských dedinách a dúfajme, že to takto ostane.

Čo z tohto vychádza pre všetkých, ktorí nie sú platení EÚ a majú zdravý rozum? Tornád nepribúda, nie sú smrteľnejšie a nedostávajú sa do lokalít, kde ich pred spaľovacími motormi nepoznali. Všetko je presne tak, ako bolo za čias Prokopčákových a Filových rodičov, starých rodičov a dokonca desaťkrát pra-starých rodičov. S jedným rozdielom – vtedy sa po podobnej udalosti vybrali nevzdelaní, negramotní ľudia 19. a hocakého iného storočia pomodliť do kostola, kým dnes rovnako nevzdelaní amatéri skasírujú prachy z fondov plnených daňovými poplatníkmi. To je ale už zrkadlo sme.sk, že takýchto diletantov nechajú v čase tragédie parazitovať na ľudskom nešťastí. ("Pri nehode zahynuli bohužiaľ len traja ľudia").

A na záver ešte pár zaujímavostí a rekordov tornád z iných oblastí:

V USA majú ročne okolo 1200 tornád, ale najviac obetí ročne má Bangladéš. Na rozlohu je najhoršie na tom Holandsko, na svoju mizivú rozlohu má ročne 20 udalostí.

Najničivejšie tornádo (v podstate séria tornád) sa udiala v roku 1925, teda až sto rokov dozadu. Keďže prebehla štátmi Kentucky, Tennessee a Indiana, dostalo označenie Tri-State tornado, trojštátové tornádo.zahynulov pri ňom takmer 750 ľudí, čiže zhruba toľko, koľko pri všetkých zdokumentovaných európskych tornádach s výnimkou štyroch najväčších (a počtom obetí rozporuplných). Bolo zároveň najdlhším tornádom v histórii, pričom porovnáva sa s ním o osem rokov skoršie tornádo v Illinois.

A pre informáciu a výsmech panikárov ako Prokopčák a Filo: napriek ich trápnym, alarmistickým kecom o budúcej tragédii, jediný rok BEZ tornáda intenzity F4 a F5 (teda najhorších tried) v USA za 70 rokov bol... tramtatará, rok 2018. Jasný dôkaz globálnej katastrofy? A ešte jedna zaujímavosť a napľutie do ksichtu panikárom: od roku 1950 sa udiali len dve obdobia dlhé osem rokov, kedy USA nezasiahlo tornádo triedy F4 a silnejšie: medzi rokmi 1999 až 2007 a 2007 až 2021. Trápne, ale keď vám za vaše výlevy platí Európska únia, dá sa to zniesť.

 P.S. Autor blogu nezobral z prostriedkov daňových poplatníkov ani cent.

*Počet tornád sa podľa zdrojov líši, čomu sa nečudujem, pretože je otázkou, či sa niekde nejaká tromba dokázateľne dotkne zeme a može byť preklasifikovaná na tornádo. Ako príklad dám link na SHMÚ, kde sa v kategórii tornáda na Slovensku uvádza 16 udalostí (vrátene mojej rodnej Brezovej pod Bradlom), pričom väčšina je sporná: S určitosťou však oveľa viac prípadov je prehliadnutých. 

Skryť Zatvoriť reklamu