Práve sa mi dostala do rúk skvelá kniha od známeho českého autora historických kníh aj detektívok, Vlastimila Vondrušku Je to piaty diel série začínajúcej 12. storočím a zatiaľ končiacej storočím pätnástym. Knihu (aj jej predchádzajúce diely) vrele odporúčam, podľa mňa tieto neveľké diela dokážu ozrejmiť dejiny strednej Európy oveľa lepšie ako rok dejepisu na ZŠ alebo gymnáziu. A hlavne, autor skvele vie podať fakty a udalosti do súvisu.
Ale teraz k téme: hneď prvá kapitola sa venuje klíme. Autor nie je klimatológ, takže sa nevenuje (falzifikovaným) grafom ani predpovediam, ktoré síce nikdy nevyjdú, ale zato sú pekne drahé. Pár postrehov sem voľne preložím. Kľúčové časti som zvýraznil hrubým písmom, jedno ozvlášť zásadné slovo som dokonca napísal kapitálami.
„Aj keď nemáme až do 18. storočia presné meracia, dajú sa premeny klímy celkom obstojne sledovať vďaka dendrochronologickej analýze dreva, pohybu alpských ľadovcov a tiež na základe písomných správ, ktorých sa zachovalo veľké množstvo. Preto vieme, že od 13. storočia sa klíma v celej strednej Európe postupne ochladzovala, čo malo ďalekosiahle následky na zmenu života spoločnosti.
Priemerná teplota najprv klesala pomaly a dochádzalo len k drobným lokálnym výkyvom. Prvý veľký celoeurópsky a vo svojich následkoch katastrofálny výkyv priniesli až 30. roky 15. storočia. Našťastie pre vtedajšiu populáciu trvala táto extrémna amplitúda len sedem rokov.
V tej dobe prevládlo nestabilné a extrémne chladné počasie (priemerná teplota bola pravdepodobne najnižšia za posledných tisíc rokov). Počas zimy vládli tuhé mrazy, letá boli chladné, daždivé a sprevádzali ich časté búrky. Potom sa počasie nepatrne zlepšilo, ale hodnôt pred husitskými vojnami dosiahli až koncom 15. storočia.
Trend dočasného zlepšenia pokračoval s drobnými lokálnymi výkyvmi ešte počas prvej polovice 16. storočia. Počasie bolo pomerne stabilné a priemerné teploty dokonca nepatrne rástli. Tento proces si však nesmieme predstavovať ako radikálne oteplenie, nárast sa pohyboval okolo 1 – 2°C za storočie. Okolo roku 1550 sa hodnoty priemerných teplôt v strednej Európe dostali na hodnoty, aké vládli v polovici 14. storočia. Stabilná klíma so sebou prinášala dobré úrody a teda aj relatívny blahobyt vidieka, čo sa pochopiteľne odrážalo v hospodárskej prosperite celej spoločnosti. Nie nadarmo sa táto doba označuje ako zlatý vek českej renesancie. Tesne po polovici 16. storočia však došlo ku zlomu a klíma sa začala pomaly ale definitívne ochladzovať. Ekonomické dopady neboli najprv nijak vážne. V nížinách sa odrazili predovšetkým v zlých výnosoch citlivejších plodín ako vínna réva a ovocie. Horšie dôsledky prinášalo ochladzovanie horským krajom, a to nie ani tak ekonomicky ako skôr z hľadiska prostredia (dediny boli dlhý čas zasypané snehom a odrezané od sveta).
Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili v Alpách, kde ľadovce vždy citlivo reagujú na drobné zmeny klímy. V roku 1601 sa roľníci v Chamonix obrátili na savojskú vládu, aby zasiahla, pretože ľadovec Mer de Glace pochoval už dve dediny a práve ničí tretiu. Na konci 16. storočia sa začali vyľudňovať aj najsevernejšie dediny Islandu a Škandinávie.
K prvému vážne veľkému poklesu došlo v strednej Európe po roku 1580 a priemerné teploty stále klesali. Tentokrát však nešlo o krátkodobý výkyv ale o dlhodobý trend celosvetového charakteru. Bol to však len začiatok klimatických zmien. V odbornej literatúre sa označuje perióda medzi rokmi 1580 – 1850 ako malá doba ľadová. Kým v Európe ju charakterizoval pokles teplôt, v subtropických krajoch pokles zrážok a vysychanie pôdy. Vyvrcholením malej doby ľadovej boli roky 1670 – 1710, kde priemerná teplota dosiahla svoje minimum.
Vďaka krátkodobo priaznivému vývoju klímy v strednej Európy v 16. storočí zažila česká spoločnosť POSLEDNÉ dlhé obdobie stability. Päť generácií ľudí žilo v relatívne dobrých hospodárskych podmienkach, bez toho aby ich zasiahol hladomor alebo väčšia epidémia moru (boli len lokálne). Zem naviac žila v mieri a vďaka dodržiavaniu zákonov vládol pokoj.
...
Po dramatickom znížení populácie v prvej polovici 15. storočia sa začal počet obyvateľov pomaly zvyšovať. Vďaka priaznivej hospodárskej situácii sa zem zaľudňovala čoraz hustejšie; podľa odhadov však až koncom 16. storočia dosiahol počet obyvateľov Čiech a Moravy stav, aký mali pred husitskými vojnami.
...
(klesal počet poddanských usadlostí na prelome 16. a 17. storočia). Rolu hralo tiež to, že v niektorých krajoch boli výnosy poľnohospodárskej produkcie kvôli zhoršeným klimatickým podmienkam veľmi nízke.
Zhrnutie: rozdiel medzi (dnešnou) klimatológiou a teológiou je v tom, že pre teológov je mantrou kniha rozprávok spred 3000 rokov a diskusia je uzavretá. Naopak, klamatológovia sa s náboženským zápalom obracajú na počítačové modely; diskusia je takisto uzavretá. Obe tieto pavedy majú spoločnú vlastnosť: sú rezistentné voči kritike a akýmkoľvek faktom. Akonáhle na ne poukážete, ste obviňovaní, dehonestovaní a označení za heretika, prípadne skorumpovaného človeka. Vlastimil Vondruška naopak dal dokopy fakty, ktoré bez pochybností ukazujú nato, že problémom v budúcnosti nebude oteplenie a CO2, naopak, holokaustom pre dnešnú civilizáciu bude ochladenie čo len o jeden alebo dva stupne Celzia.
Ale pozor, to vám Lapin, Pecho, Prokopčák, Zelná či Filo nepovedia. Granty EÚ (naše dane) totiž nepustia.
