Keď si predstavím, žeby som sa mal volať napríklad Svetozár Hurban Vajanský, tak by ma asi šľahlo. Však to je veľmi dlhé meno. V porovnaní s mojim má o 14 hlások viac. To je dosť. Alebo riešiť rozpor medzi pseudonymami... Ako napríklad Martin Kukučín. Občianske meno MUDr. Matej Bencúr. A ako sa podpisoval pri úradných listinácj? Netuším, ale určite si dlho lámal hlavu už len and tým, ktoré meno si vyberie. No chudák, mal to ťažké. Alebo taký francúz Guy de Maupassant. Tiež dlhé meno, ale na druhej strane dlhým používaním si ho asi zapamätal.
Ťažké v živote to musel mať aj Miguel de Cervantes Saavedra. Však to je už dlhé meno naozaj. Možno preto mal tú svetoznámu traumu v podobe tiež dlhého nielen názvom Dômyselného rytiera don Quijotea de la Manchu. To by ste možno neverili, ale všetci spisovatelia boli čudní. Zistil som, že ich vzťahy s ľuďmi boli buď dobré alebo horšie. Ale treba uznať, že po smrti sa im dostáva svorne viac uznania ako počas života. Však napríklad taký Fiodor Michajlovič Dostojevskij tiež mal opletačky so zákonom kvôli menu. Najprv kvôli Fedorovi v mene a potom, že Michal bol akurát nejaký úradník v meste. Ale teraz ho tak všetci poznáme. A to je dôležité.
Ako čerešničku an torte by som uviedol svetoznámeho spisovateľa najsamväčších čias. Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský. Toto meno to je naozaj opletačka na jazyku i v mysli. Tomu ja hovorím dílema. Chudák, však toho muselo niekde aj vystrieť kvôli tomu menu. Však ak šiel niekde na matriku tak chudák kým nadiktoval svoje meno, tak ja na mieste toho úradníka ho asi zmlátim. Však ospravedlnil by som to tým, že si chlapec vymýšľal, lebo také dlhé meno predsa existovať nemôže.
Aký je dôvod písania tohto článku? Neviem, ale uvedomte si, že práve vaše priezvisko je predurčéné, aby sa o ňom ľudia dozvedeli.