Od predpotopnej spoločnosti nasledovala doba objavov. Starí Sumeri vynašli koleso, ktoré viac začalo využívať koncom stredoveku, ale zlatý vek nastal začiatkom 20. storočia, keď si ľudia začali zhotovovať dopravné prostriedky - automobily. ten vek trvá dodnes. Avšak medzi objavom kolesa a objavením a využívaním hybridných motorov bola doba rozčlenená na viacero častí. To je však dejepis. Poďme sa teda venovať téme, ktorá je aktuálna, prečo nastala a kde je pôvod.
Poďme si pripomenúť na začiatku, čo sa stalo v tridsiatych rokoch minulého storočia v Ameriku na Wall Street. Ak sa zamýšľame, že sa môže jednať o Veľkú hospodársku krízu, tak to aj je. S cennými papiermi, ktoré nadobudli hodnotu papierov, sa obchodovalo s cenovkou, ktorá zahŕňala väčší obsah "cashu". V konečnom dôsledku sa zrrútila celá burza a pocítili to občania takmer v celom svete. Veľa ľudí nemalo čo do úst vložiť. V USA to nebolo ešte nie celkom ružové ani cez druhú svetovú vojnu, ale potom sa mali relatívne dobre. To s však nemôže povedať o krajinách Afriky. Tam je kríza odjakživa. Tam, kde najviac bola potrebná pomoc, tam nebola zasielaná, keď všetkého bolo veľa na rozdávanie. Nie, radšej si ľudia kupovali domov ďalšie autá s veľkými objemami motorov, ktoré zožerú aj dvadsať litrov. Nechcem, aby v vtedy dával každý občan USA celý majetok do Afriky, ale keby dal každý, kto by si kupoval niečo navyše, teda auto alebo jachtu, dal 1000 dolárov na podporu Afriky, tak sa zmení veľa vecí, minimálne na Čiernom kontinente. A nehovoriac o firmách a organizáciach, ktoré si usporadúvali luxusné večierky na megajachtách, prenajali ostrov a pod. Alebo celebrity berúce za vystúpenie niekoľkotisíc dolárov a nedávajú nič na podporu slabších a chudobnejších. Avšak existujú aj sociálne mysliaci ľudia. Ako vzor uvediem skupinu U2, ktorá bojuje proti chudobe vo svete a konajú charitatívne koncerty. Toľko k USA. Zatiaľ.
V Európe nastal fenomén spoločnosti, keď v 90.-tych rokoch padla Železná opona. Nastala relatívna sloboda, ktorú využili rôzni špekulanti a postupný prílev bánk z kapitalistických štátov do zaostalejších častí Starého kontinentu, kde ponúkali postupom času riskantné pôžičky. Avšak to nebolo nič oproti USA, ktorých obyvatelia brali aj tri - štyri hypotéky, ktoré navzájom splácali. A keď už hrozili pokuty, tak si zobrali ďalšiu hypotéku, aby mohli splácať. Tak sa vytvorilo neuveriteľné množstvo magických kruhov, z ktorých nebolo možné ujsť. Tak vznikla bublina, ktorá sa nafukovala s množstvom imaginárnych financií, až v decembri 2008 praskla. A pocítil to celý svet. Niekoľko bánk ako varovanie pred niečim horším krachlo. Mnoho podnikov žiada o štátne dotácie. A tu to znovu vzniká ten kruh. Však poskytnutím miekoľko miliárd dolárov sa nevyrieši veľa. Iba čiastočne, možno to bude na rozbehnutie firiem stačiť, ale dokedy? Bude ešte taký dopyt po výrobkoch ako pred krízou? To všetko sú hypotézy.
Ako alternatíva sa javila voľba prezidenta USA. Vyhral ich Obama, to vie zrejme každý. Ale ako môže aj občan Európy očakávať, že tento chlapík s tmavou pokožkou a dokonca aj očami, že zažehná krízu v priebehu pár mesiacov? To je nezmysel. Ak mám byť úprimný, kríza môže trvať aj pár rokov, v niektorých odvetviach aj viac. Iba sa o tom nebude tak diskutovať. A na jednotlivca by som nehádzal ťarchu zodpovednosti. Teraz záleží najviac na ekonomike podnikov a rozhodnutiach topmanažérov, ktorých rozhodnutia budú formovať najskôr mikroekonómiu a v konečnom dôsledku aj makroekonómiu. Ja sa osobne nespolieham na Obamu, lebo jednotlivec v tejto situácii nevyrieši nič, avšak môže slúžiť ako aspekt pomoci.
Vo svojej podstate je kríza iba faktor, ktorý upozorňuje, že aj fiktívne peniaze urobia svoje pri konečnom zúčtovaní, tak nepodceňujte svoje možnosti a žime skromnejšie, lebo sú na tom aj horšie ľudia okolo nás. Pocítili sme, že sa ťažšie získavajú úvery ako pred krízou, ale treba byť obozretný pri takých veciach ako sú peniaze. Peniaze nie sú všetko. Keď je zdravie, myslím, že to je najlepšie, čo môže byť, pretože keď je zdravie, tam je aj radosť, láska a porozumenie.
