Tento týždeň sa uskutočnili v už poradí druhé prijímacie pohovory na Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. O tieto štúdia je v Nórsku veľký záujem, jednak kvôli viac než 20 ročnej tradícii nórsko-slovenskej akademickej spolupráce, ale predovšetkým vďaka vysokej kvalite vzdelávania lekárov v Martine, ktorú v nórskych nemocniciach každodenne demonštruje viac ako 700 nórskych absolventov s diplomom z Martina.
Keďže na Slovensku niekedy zaznievajú hlasy, ktoré tomuto projektu buď nerozumejú, alebo nábor nórskych študentov považujú za nejaký čisto komerčný účel, je na mieste bližšie ho vysvetliť:
Limitované počty študentov:
V Nórsku, rovnako ako na Slovensku platí pre štúdium medicíny prísny numerus clausus. Znamená to, že počet študijným miest je mimoriadne obmedzený štátom, ktorý ho reguluje, a na štúdium sa dostane jen minimálny počet uchádzačov. V rámci nórskych pomerov to môže typicky znamenať, že z 3000 záujemcov zoberú napríklad na lekársku fakultu Univerzity v Oslo len okolo 100. Títo musia mať nielen najlepšie známky zo strednej školy, ale aj navyše body za iné aktivity alebo extra vzdelanie. Napriek tomu, že najlepšia známka je 6, lekárske fakulty často vyžadujú priemer počas celého stredoškolského štúdia viac ako 6,0. Toto sa dá dosiahnuť iba mimoriadnymi výsledkami v povinných aj nepovinných predmetoch a mimoškolskými aktivitami.
Výsledkom je, že každoročne zostáva veľká časť šikovných a nadaných nórskych študentov, ktorí sa na medicínu v Nórsku nemajú šancu dostať, a musia sa o vzdelanie uchádzať v zahraničí. Nie všetci to vedia, ale viac ako polovica všetkých nórskych lekárov má vzdelanie zo zahraničia, teda nie z nórskych univerzít. Študenti majú možnosť nadobudnúť lekárske vzdelanie v angličtine, ponúka im ho rastúci počet predovšetkým stredoeurópskych štátnych univerzít. Najpopulárnejšie sú Praha, Brno, Krakow, Budapesť – teda veľké a turisticky známe mestá. Spomedzi nich sa vymyká Martin, ktoré nemá ani turistov, ani letisko a ľahko prístupnú polohu, ani veľkosť, ale má kvalitu.
Prijímací proces:
Podmienkou prijatia na takéto zahraničné štúdium je u väčšiny univerzít úspešné zvládnutie prijímacích pohovorov, zvyčajne ide o veľmi náročný test v angličtine z chémie a biológie, niekedy aj z matematiky alebo fyziky, ktorý mimochodom kopíruje testy budúcich slovenských medikov, a ktorý podľa dostupných štatistík zvládne zhruba iba polovica prihlásených nórskych študentov. Polovica na štúdiá nikdy nedostane, fakulta v Martine si prísne stráži nielen kvalitu vzdelávania a svoju povesť, ale aj kvalitu študentov.
Medzinárodná konkurencia:
O kvalitných a šikovných študentov medicíny majú záujem mnohé stredoeurópske univerzity. Ich snahou je nielen získať peniaze zo školného, ale budovať si tiež reputáciu kvalitnej vzdelávacej inštitúcie a renomé jej absolventov. Mnohí Nóri sa prirodzene zaujímajú o univerzity v mestách, ktoré sú svetovo známe, výborným príkladom je Karlova univerzita v Prahe, ktorá má toľko záujemcov, že prijíma len tých naj najlepších. Krakow, ktorý ma má podobnú dlhoročnú tradíciu spolupráce s Nórskom ako Martin, mu konkuruje nielen menom Jagiellonskej univerzity, ale tiež povesťou jedného z najkrajších miest Strednej Európy. Ako je potom možné, že napriek takejto silnej medzinárodnej konkurencii skončí veľa kvalitných nórskych študentov práve v Martine?
Sprostredkovatelia štúdia a nábor:
Väčšina zo stredoeurópskych univerzít má v Nórsku svojho sprostredkovateľa štúdia, reprezentanta alebo takzvaného agenta. Niektoré majú len jedného, iné dvoch, alebo viacerých. Ich úlohou je robiť nábor uchádzačov, propagovať univerzitu, organizovať prijímacie pohovory a pomáhať študentom v praktických otázkach pred nástupom na štúdium. A tu sa dostávame k tomu, čo niektorí neinformovaní volajú čisto komerčnou aktivitou sprostredkovateľov štúdia. Za prijatých študentov dostane agent honorár od univerzity, a tieto zlé jazyky teda tvrdia, že agent iba zarába na nábore peniaze, a jeho aktivity nemajú iný, ako čisto komerčný význam a jeho profit.
Pozrime sa teda bližšie napríklad na Jesseniovu lekársku fakultu v Martine. Tá má v Nórsku viacerých zástupcov, ktorí jej pomáhajú realizovať prijímací proces. Nájdeme medzi nimi veľké súkromné školy ako Bjørknes alebo Sonor, ale aj menšie inštitúcie ako napríklad Interstudium alebo Atlantis. Ich úlohou je nielen zabezpečiť nábor a bezproblémový chod prijímacieho konania v Nórsku, ale ich podstatnou a kľúčovou úlohou je po úspešných testoch presvedčiť študenta, aby si vybral práve Martin a nie Budapešť.
Vyber si:
Ako sa to deje? Napríklad Sonor má kontrakty s Prahou, Budapešťou, Pecsom, Gdanskom, Martinom a ďalšími. V podstate je tu jedno, kam študenta pošlú, stačí len, aby urobil úspešne test na čo najviac škôl. Komerčný účel je tu jednoznačný, obzvlášť pokiaľ ešte škola vyberie poplatok za registráciu, prijímaciu skúšku, alebo za prípravný kurz. Pri dostatočnom množstve kandidátov môže dosiahnuť celkom slušný obrat len na poplatkoch. Navyše, niektorí študenti presne vedia, kam chcú a kam nechcú ísť študovať. A keďže Martin má v Nórsku výbornú povesť, mnohí si štúdium medicíny, sprostredkované cez takéhoto agenta vyberú aj bez toho, aby ich škola musela veľmi presviedčať.
Keď sa ale pozrieme na menších aktérov, ako napríklad Interstudium, o čisto komerčnom účele nemôže byť ani reči. Nielen preto, že tento sprostredkovateľ má kontrakty iba s troma univerzitami na Slovensku a v Čechách, ale často s úplne rôznymi študijnými odbormi, ktoré si navzájom nekonkurujú: všeobecná medicína, zubné lekárstvo alebo veterina. Cieľom je tu nielen pripraviť čo najväčší počet kvalitných študentov, ktorí úspešne zvládnu náročný test ale poslať ich práve na slovenské univerzity. Vidno to veľmi jasne na celom procese náborového a prijímacieho konania, ktoré je celé úplne zdarma. Zdarma tiež tento reprezentant organizuje pre uchádzačov do Martina prípravné kurzy z biológie a chémie, ktorých prebehne niekoľko počas akademického roka. Na pravidelných informačných stretnutiach sa kandidáti majú možnosť dozvedieť nielen o Univerzite Komenského a Jesseniovej lekárskej fakulte, ale tiež o Slovensku, krajine, spoločnosti a kultúre.
Úspešným kandidátom, ktorým Martin ponúkne možnosť štúdia, je potrebné venovať sa priebežne. Pri dôležitom rozhodovaní študenta o výbere univerzity, v tvrdej medzinárodnej konkurencii, často napríklad zaváži, že Interstudium ponúka zdarma 20-hodinový kurz jazyka a kultúry, štipendium profesora Stránskeho vo výške 20.000 nórskych korún, ako aj preklady dokumentácie o vzdelaní. Tento agent teda nepracuje výhradne s komerčným účelom, ale tiež so spoločenským záujmom dostať nórskeho študenta práve na Slovensko, pretože jeho rozhodnutie študovať v Martine predstavuje pre krajinu nielen ekonomický, ale aj spoločenský prínos. Aký?
Peniaze:
Nórsko je nielen jednou z najbohatších, ale aj najrozvinutejších krajín na tejto planéte, s prepracovaným sociálnym systémom. Jeho súčasťou je vzdelanie zdarma. Keďže sú ale doprava, bývanie, potraviny etc. veľmi drahé, bežného vysokoškolského študenta jeho štúdium na štátnej škole stojí nemalé peniaze, a to napriek tomu, že samotné štúdium je zdarma. Aby sa vyrovnali sociálne rozdiely, teda aby mohli študovať aj chudobní, ktorých rodičia by im to nemohli financovať, už roky funguje štátny pôžičkový fond, ktorý po prijatí na vysokú školu alebo na univerzitu, poskytuje nízko úrokovú pôžičku na pokrytie všetkých nákladov počas celého štúdia. Po jeho skončení a nástupe do práce absolvent úver spláca štátu späť.
Keďže je vzdelanie v rámci EU a EHP rovnocenné, študijné pôžičky môžu Nóri využívať aj na štúdium v zahraničí. V tomto prípade si z nich zaplatia školné a tiež životné náklady, ktoré sú našťastie v Strednej Európe o toľko nižšie, že sa to všetko do ročného nórskeho študentského rozpočtu zmestí.
Treba preto znovu opraviť nepravdivé tvrdenia, že na Slovensku študujú hlúpe deti nórskych boháčov. Opak je pravdou: študujú tu šikovní Nóri na úver, bez ohľadu na ich sociálne postavenie a po návrate domov budú svoji investíciu do vzdelania roky splácať.
Investície na Slovensko:
Tento vzorec v praxi znamená nasledovné: Nórsky štát, reprezentovaný študijným fondom – Statens lånekasse – poskytuje nórskym občanom financie, ktoré títo investujú priamo do slovenského štátneho rozpočtu cez pokladne štátnych univerzít – Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, alebo v Košiciach na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie, ktorá sa tiež môže každoročne pýšiť vysokým počtom nórskych študentov. Pre ilustráciu, o aké objemy ide, si stačí vynásobiť ročné školné vo výške necelých 11 tísíc € počas šesťročného štúdia, pri priemernom počte okolo 60 nórskych študentov ročne. Dostaneme sa takmer ku štyrom miliónom eur.
Okrem školného si Nóri prenajímajú byty, nakupujú, jedia v reštauráciách a cestujú po Slovensku, všetko hradené nórskym štátom ako priame investície do rozvoja slovenskej infraštruktúry. Odhady ukazujú, že ide o porovnateľnú sumu, ako pri samotnom školnom, teda ďalšie milióny eur navyše.
Nefinančnou investíciou, ktorá v tomto celom pripadá zase Slovensku, je renomé krajiny a univerzít, ktoré si nórski absolventi donesú sebou naspäť domov. Nielen že poznajú Slovensko, o ktorom sa – priznajme si úprimne – vo svete takmer nič nevie, ale vedia po slovensky, rozumejú slovenskej kultúre, a stávajú sa tak neformálnymi ambasádormi, ktorí budú počas svojej lekárskej praxe stretávať tisícky ľudí. A ak sa ich niekto spýta odkiaľ majú svoj diplom, prezentujú zároveň vysokú kvalitu slovenského univerzitného vzdelávania.
Záver:
Ak niekto hľadá a nachádza negatíva tejto nórsko-slovenskej spolupráce, vidí za ňou len komerčný účel, tak jej buď nerozumie, alebo vedome tvrdí nepravdu. V rámci tvrdej medzinárodnej konkurencie, používajú niekedy zahraničné univerzity nielen superlatívy samy o sebe, ale aj neférové ohováranie. Tomu sa dá rozumieť, keďže ich záujem je o nórskych študentov obrovský. Nedá sa ale rozumieť tomu, ak sa výkladnú skriňu nórsko-slovenskej spolupráce snažia zašpiniť naši vlastní, slovenskí ľudia, nech už majú akúkoľvek agendu.
