Som emeritná učiteľka, poetka a humoristka, členka Fóra humoristov pri KJF v Trnave. Dlhodobo publikujem epigramy a aforizmy v Regionpresse Trnavsko, kde mám stálu rubriku " Možno je to tak" a ostatné tri roky v Bumerangu, humoristickej prílohe denníka Šport. Som autorkou štyroch kníh, dve zbierky poézie a dve knihy epigramov v poradí: Ži hlavou, V pondelok doma nebudem, Dve z jednej strany a Možno je to tak. V rámci FH píšem scenáre k programom v KJF, ktoré zároveň moderujem. Vyznávam filozofiu, že nesmieme mlčať, lebo hovoriť môžeme na rôzny spôsob, ale mlčíme všetci rovnako. Poetka, humoristka, scenáristka a moderátorka, členka Fóra humoristov pri KJF v Trnave. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Eva Jarábková
Možno to súvisí so zavesením nového kalendára, že si v januári, viac ako inokedy, uvedomujeme plynutie času. Nestačí nám vedieť, že čas beží spolu s Mesiacom okolo Zeme a Zeme okolo Slnka, ale snažíme sa ho nejakým spôsobom merať.
Ešte pár dní si tento prepych môžeme dovoliť, kým sa nezačne naplno zvolebnievať. To dlhé predvolebné moratórium by možno bolo malo niečo do seba. Nikto by nám oficiálne nemohol ani len nenaznačiť, aký máme mať názor.
Reč bude o významnom výročí, 100 rokov Gymnázia Jána Hollého v Trnave, inštitúcii, ktorá je zrejme strednou školou s najdlhšou históriou. Povedané o nej bolo veľa pekného, takmer všetko, len nad jednou vecou sa však zamýšľam.
Žiaden štát nie je pre všetkých. Ani ten náš. Vedeli by o tom rozprávať seniori, Rómovia, štátne deti, LGBTI a ďalší...
Každé dieťa vidí, že kráľ je nahý a bohužiaľ, vidí aj, že zlí sa majú lepšie ako dobrí. Tak čo s tým? Riešenie je občianska neposlušnosť nás, dospelých. Ak sú politickí reprezentanti štátu zároveň aj reprezentantmi nemorálnosti a
Kalendárny rok je rozdelený dobre. Na jar zakladáme úrodu, v lete nám je horko, na jeseň úrodu pozberáme a keď zistíme, že nebola bohvieaká, začne obdobie nepokojov, štrajkov a revolúcií. Práve preto ich býva v októbri tak veľa.
Pracovné porady bývajú často zdĺhavé, neefektívne, nič sa na nich nevyrieši, akoby všetci čakali na posledný bod: Rôzne. A potom sa začnú diať veci. Začne sa navrhovať, riešiť, ľudia si začnú skákať do reči a navzájom sa urážať...
Svoju vlastnú lekáreň. V našom, stredne veľkom meste, ich počet láme rekordy. Zatiaľ ich je 27 a stále pribúdajú. Pri fakultnej nemocnici ich je päť, pri poliklinike tri. Hlavne lekárne Penty expandujú, Dr.Max, Svet zdravia.
Dnes by to bol možno už iba pokyn pre exekútora a dotkol by sa maximálne jednej rodiny a nie Slovenska, Európy a celého sveta. A čo sa týka druhej časti nadpisu, tak Slovenska špeciálne a nezabudnuteľne.
Konštatoval známy politológ po prelomení informácií z Threemu. To nie je trestné, samozrejme ak je dobrovoľný a medzi dospelými ľuďmi.
Tak sa zvykneme vyhrážať deťom, partnerovi, susedovi,podriadeným... Ale skúsme niečo nedovoliť aj najbližšie žijúcej vrchnosti,primátorovi, županovi, ministrom, polícii, justícii, štátu. Koniec apatie, všetkých nás hádam nezabijú.
Tou najlepšou je fakt, že nejaké počasie je vždy. Nevyhovie síce skoro nikomu, ale to je dobre, lebo práve preto slúži ako nevyčerpateľný námet na rozhovory.
Tak často spomínaná uhorka sa v množstve letných šalátov celkom stratí, veď nakoniec ani nejde o ňu. Ide o tie šaláty. Zeleninové, ovocné, bezlepkové, vegetariánske, ale hlavne ide o zmes informačných šalátov a udalostí.
Narodila som sa v česko-slovenskej vlasti, žijem v slovenskej vlasti, na dovolenky chodím do českej vlasti a možno žije ešte pár ľudí, ktorí sa narodili v Rakúsko-uhorskej vlasti.
Je veľmi veľa vecí a javov, ktoré nám v zime nevoňajú, ale keď ani v lete, tak to je zlé, skoro ako letné krupobitie. Vôňa je vraj ako láska. Že ste skúsili obidve a nedá porovnať? Skúšajte ďalej, do zimy je ďaleko.
Publicista a humorista Milan Kupecký mi poslal svoje tri knižky aforizmov a pri ich čítaní som niektoré automaticky začala vidieť ako epigramy. A iné, moje dávno napísané epigramy, majú zas rovnakú myšlienku ako tie Kupeckého.
Každých päť rokov voľby a následná inaugurácia, je pre malý národ veľmi drahá záležitosť. Naše problémy a máme ich dokopy viac, ako prstov na rukách všetkých ľudí, ktorí si nimi zarábajú na chlieb, to ale nerieši.
Ako sa cítime my, pacienti,po hodinách čakania na časenky, na ošetrenie a nakoniec na lieky, to dôverne poznáme. Ale ako sa cíti poctivý lekárnik, verný svojej profesionálnej prísahe, keď musí neustále opakovať, nemáme?
Za tridsať rokov sa nám nepodarilo zvoliť výnimočných, čestných ľudí ani na čelo štátu, ani polície, ani finančnej správy, ani parlamentu. Ak je to problém aj ostatných členských štátov EU, tak Boh ochraňuj nás aj europarlament.
Na hraniciach už iba spomíname na colnice a hraničné priechody z deväťdesiatych rokov minulého storočia a ak tam chvíľu postojíme, tak z piety nad zbytočne vyhodenými peniazmi. Že sme na Morave vieme iba z názvov ulíc a obchodov.
