Je zaujímavé, že v tomto americkom štáte rastie aj najvyšší strom na svete, Hyperion, 115,5 metrový jedinec sekvoje vždyzelenej, a tiež aj najstarší, 5064 ročný jedinec borovice dlhovekej. Ten posledne menovaný rastie len 100 kilometrov vzdušnou čiarou od najväčšieho stromu na svete (a 550 km po ceste).
Ako sa cíti myš, keď pozerá zo zeme na stojaceho človeka? Asi tak ako človek, ktorý sa díva na strom generála Shermana. Je vysoký 84 metrov. Priemer jeho kmeňa na úrovni zeme je 11 metrov (v prsnej výške 7,7 m), obvod 31 m. V mieste nasadenia koruny, vo výške 55 metrov, má jeho kmeň priemer ešte 4,2 metra. Najhrubší konár ma priemer 2 metre. A jeho rekordný objem? Od jeho bázy po nasadenie koruny má úctyhodných 1487 (tisícštyristoosemdesiatsedem) metrov kubických! (Historicky najväčší známy strom na Slovensku – jedľa z Dobročského pralesa – mala kmeň s objemom 47 metrov kubických.)
Vek tohto stromu je 2200 rokov. Sekvojovce sú prastarými obrami. Najstaršie známe majú viac ako 3200 rokov.
Keď sa človek díva na týchto fascinujúcich gigantov, zdá sa mu – kvôli ich veľkej hrúbke a relatívne malej zbiehavosti kmeňa – ako keby im, aj napriek ich výške, chýbali horné dve tretiny stromu. Ich kmene so značne rozšírenou prízemnou časťou môžu niekomu pripomínať obrovské slonie nohy.
Tento druh sa prirodzene vyskytuje len na západných – k Pacifiku privrátených – svahoch Sierry Nevady v oblasti 400 km dlhej a 25 km širokej, prevažne v nadmorských výškach od 1500 do 2300 metrov nad morom, vo vegetačnom stupni zmiešaných ihličnatých lesov. Rastie tu na šesťdesiatich siedmych lokalitách spolu pokrývajúcich menej ako 150 štvorcových kilometrov. Je to rozloha menšia než majú naše Košice.
Počas leta tu padne len minimum zrážok, ale počas jesenného a zimného obdobia hrebeň Sierry zachytí zo vzduchu prúdiaceho od oceánu prevažnú časť vlhkosti. Počas zimy tu tak padne až do piatich metrov snehu. Ten je po roztopení a zachytení v početných priehradách nevyhnutnou podmienkou existencie poľnohospodársky bohato rozvinutého Centrálneho údolia.
Populácia sekvojovca mamutieho sa zmenšuje. V Červenom zozname IUCN je zaradený medzi ohrozené druhy. Od objavenia druhu európskymi prisťahovalcami pred poldruha storočím sa vplyvom ťažby dreva za sto rokov zmenšil areál druhu o jednu tretinu. Za ďalším, stále pretrvávajúcim poklesom početnosti druhu stoja lesné požiare – na väčšine kmeňov sekvojí sa dajú vidieť stopy po plameňoch. Ironicky, oheň týmto stromom neškodí tým, že je, ale naopak, tým, že nie je. Oheň je pre tento druh nevyhnutným predpokladom regenerácie, obnovy populácie. Z letokruhových analýz vyplýva, že počas posledných 3000 rokov zakúsil hociktorý jedinec sekvojovca v Obrom lese oheň priemerne každých 15 rokov, na úrovni jedného hektára sa požiar vyskytol priemerne každých sedem rokov. Veľkoplošné požiare na plochách od 70 po 350 ha sa tu vyskytovali v priemernom intervale 6 až 35 rokov. Frekvencia výskytu požiarov pozitívne korelovala s výskytom teplých a suchých klimatických periód – najviac ich bolo v 9. až 13. storočí nášho letopočtu, v najsuchšom období za posledných dvetisíc rokov.
Časté, ale slabé pozemné požiare mali vplyv, prostredníctvom ovplyvňovania druhového zloženia lesného porastu, na sukcesnú dynamiku, hromadenie opadanky a obeh živín v tamojších lesoch. Takmer storočie lesníckej prevencie vzniku lesných požiarov v záujme ochrany lesov viedlo k nárastu hustoty tieňomilných ihličnanov, hromadenie opadanky zvýšilo predpoklady pre výskyt veľkých, korunových požiarov ničiacich celý porast. Na výskyt slabých požiarov je svetlomilný sekvojovec adaptovaný rýchlym rastom v mladosti, zle horľavou, aj viac ako šesť desiatok centimetrov hrubou borkou, vysoko nasadenou korunou a šiškami, ktoré dokážu zadržiavať dozreté semená aj dlhšie ako 20 rokov. Dospelé sekvojovce sú slabým požiarom zničené málokedy. Naopak, silný oheň ľahko poškodí plytký koreňový systém sekvojovca. Naakumulovaná, hrubá vrstva ľahko presýchavej opadanky bráni klíčeniu semien a uchytávaniu semenáčikov. Plamene požiaru ju naopak premenia na živiny bohatý popol, odkryjú povrch pôdy, odstránia konkurenčné druhy drevín a tým presvetlia porast, ich teplo otvára šišky, ktoré následne na zhorenisko uvoľnia obrovské množstvo semien.
V posledných rokoch sa, s cieľom obnoviť ekologickú integritu týchto lesov a tým aj reštartovať proces prirodzenej obnovy tejto charizmatickej dreviny a tak zvrátiť pokles početnosti druhu, pristúpilo k umelému zakladaniu kontrolovaných požiarov. Snáď tieto snahy nebudú márne.
Sequoia National Park, 21. 10. 2013
