Realita je však iná no stále si ostrov zachováva neopakovateľnú svojskú atmosféru. Len sa akurát líši od toho, čo poznáme z pohľadníc. Tento malý ostrov v Karibiku poznajú ľudia najmä z rozprávania napríklad aj o anglických kolóniách. Stručnú históriu asi poznáte každý. SV. Lucia patrí do súostrovia malých Antíl a okpovali ju Angličania. Stopa po anglosaskej histórii sa prejaví hneď ako sadnete do auta a ste pomýlení z toho, že sa jazdí na opačnej strane.
Dážď každú chvíľu
Ďalšie špecifikum ostrova si všimnete vtedy, keď zažijete krátky, ale výdatný dážď. Prší tu často a svedčia o tom aj vybudované hlboké kanály pri ceste.
Karibčania sú vo svojej podstate veľmi milí a ústretoví ľudia, no sú predsa len iní ako my. Sú to hotoví flegmatici. Neriešia nič, čo ich nepáli a nikdy sa nezaoberajú ničím navyše. Chodia do práce, deti do školy a bežné strasti života riešia za pochodu.
Nepotrebujú vymoženosti ako hriankovač či pretláčadlo na cesnak. Kešu oriešky spravia na panvici a cesnak strúhajú na strúhadle. Oriešky a mango si nazbierajú v záhrade alebo u suseda a občerstvia sa. Je tu veľmi veľa ľudí, ktorí žijú v domčekoch na „stračej nôžke“, majú kúsoček záhrady a žijú jednoduchým životom.
Proste neriešia
Žijú tu aj ľudia, ktorí sa až s takou jednoduchosťou neuspokoja a potom aj „high society” , ktorí žijú naozaj v prepychu. Na Sv. Lucii sa pohybujem už dlhší čas a poznám ľudí z každej takejto skupinky. Majú však spoločné vlastnosti. Nedochvílnosť a nepredvídateľnosť. Buď na dohodnuté stretnutie prídu aj o hodinu neskôr , alebo vôbec. A na to si stále neviem zvyknúť. Veľmi úsmevný príklad mám z októbra minulého roka. Plánovali sme už vtedy s kamoškami Giselle, Deliou Deliine okrúhle 40. Narodeniny, ktoré mala mať v decembri. Giselle prišla za mnou sama naplánovať party. Prvá mala byť v piatok len my tri, v nedeľu mala byť zas veľká oslava v reštaurácii alebo u nás v byte s rodinou. Všetko bolo dohodnuté. V piatok večer som lietala kade tade, chystala sa von na večeru a drink a zrazu píše Delia, že čo sa deje? A ja že veď čo by sa dialo veď ideme von. A ona mi odpísala či mi Giselle nedala vedieť, že sa to odkladá na nedeľu. Tak som napísala že ok , aby som zbytočne nenaťahovala.
V nedeľu Giselle prišla, zobrala si peniaze určene na kúpu torty a... no a party sa nekonala. Pretože všetci išli najprv na pohreb kamarátov, na svadbu a oslava by sa nestíhala. Nikto ale o ničom neinformoval. Fotku torty mi nakoniec poslali len na mobil.
Proste obyvatelia Sv. Lucie nič neriešia a jednajú spontánne a žijú si ten svoj cool life. Možno by to ale aj nám občas prospelo, nemyslíte?
