O vianočných sviatkoch a oslavách Nového roka na známom karibskom ostrove budem určite písať viac, keďže je to naozaj veľmi vďačná a široká téma. Na Sv. Lucii si to obyvatelia naozaj užívajú a už od polovice decembra je tu badať dosť veľké alkoholické opojenie. V tomto období dokonca miestne úrady varujú pred tým, aby ľudia čo najmenej používali dopravné prostriedky pre zvýšený počet nehôd. Proste tu nie je problém si sadnúť za volant aj niekoľkými promile alkoholu v krvi.
Slovenské Vianoce
Naše sviatky ale nepodliehame miestnym alkoholovým alebo iným zvyklostiam, proste sme si svoje tradície zobrali so sebou. Nabalení slovenskými potravinami ako oblátky, údené mäso, medovníky a huby sa teperíme s ťažkými kuframi, aby sme si mohli na štedrý deň dobre pochutnať. Ale pozor napríklad na prepravovanie maku. V mnohých krajinách je to zakázané s výnimkou, keď je na jemne pomletý. Keby ste videli tak tváre miestnych ľudí, keď som im ukazovala práve mak a jeho použite na dezertoch. Pre nich to je úplne mimozemská potravina (smiech).
Málo korenia
Keď sme prvý krát oslavovali Vianoce na Sv. Lucii pozvali sme aj miestnych ľudí, nech si vyskúšajú aj naše pokrmy. Ich jazyky ale napríklad vôbec nie sú nastavené na naše polievky. Všetky od kapustnice až po vývar sa im zdajú málo výrazné a okorenené, no mali by ste vidieť ako sa vrhli po vyprážanom mäse či majonézovom šaláte.
Napríklad keď som siahodlho musela vysvetľovať miestnemu kondičnému trénerovi čo je to vlastne majonéza, tak sme sa tak zamotali, až mu z toho vznikla rovnomenná prezývka (smiech).
Vianoce inak oslavujeme po starom. Na trhu kúpime čerstvú rybu, sadneme v slávnostnom odeve za stôl a darčeky už zdobia spodnú časť stromčeka. Ten máme umelý, lebo na ostrove by sme si mohli živú vyzdobiť akurát tak palmu.
Zvyky dodržiavame
Od štedrovečerného stola sa nesmie nik pohnúť pokiaľ nie je všetko dojedené a obsluhuje len hostiteľka, teda ja. To sú tradície, na ktorých trvá najmä môj manžel Milan a dotvárajú tú správnu pokornú a slávnostnú atmosféru.
Darčeky si väčšinou berieme so sebou a Ježiško, na ktorého moja dcéra stále verí k nám chodí pravidelne.
Miestne vianočné zvyky sú ale rovnako zaujímavé ako tie naše, možno o niečo viac, keďže sú občas veľmi zaujímavé pre človeka, ktorý do týchto končín príliš nechodí. O tom ale už v ďalšom blogu.
