Ďalší paradox je, že dom, - rozumej bytovka, panelák, - ktorý by mal susedov spájať, ich rozdeľuje. Navyše so susedmi zdieľame spoločné steny, chodby, schodištia...
Na nástenke v našej bytovke sa objavil článok "Ako a kedy sa môžete sťažovať na rušenie nočného pokoja ?" A hneď´pod tým: Priestupku sa dopustí ten, kto poruší nočný kľud , hoci samotný nočný kľud zákon sám nešpecifikuje. Pýtam sa: Ako potom môžem porušovať niečo, čo ani sám zákon nešpecifikuje ? T.j. ani neviem, ČO vlastne porušujem ?
A tiež tam boli uvedené decibely -
tak: šepot je vraj 30 dB, tichý rozhovor, mierny dážď, ktorý dB nerieši - 50 dB, pouličný ruch - ktorý nemá s rušením cez steny nič . 80 dB ako ani motorka - 100 dB disco, rockový koncert - čo je tiež zvuk zvonka - 120, a výstrel z dela, ktorý asi ťažko budeme niekedy počuť - viac ako 130 dB...
a pritom cez deň je povolená hranica vraj max. 50 dB a v noci len o 5 menej, teda 45.
Lenže vtip je v tom, že ani polícia vraj nemá hlukomer, ako sa potom k nemu môže dostať obyčajný obyvateľ ?
Ako vieme, jediné, čo preniká zo stien susedov, sú zvukové prejavy v najrôznejších podobách, ktorých význam poznajú len tí, čo ich vydávajú, teda pre tých, ktorým prenikajú cez steny, sú bez kontextu. Navyše, k tomu okrídlenému "sused nepozná suseda" by som pridala a teda ani netuší, aká je jeho pracovná doba, čím sa zaoberá vo voľnom čase, koľko detí jeho rodina obsahuje, či je vôbec doma...
V bytovke navyše bývajú ľudia najrôznejšieho veku, zdraví - aspoň relatívne, aj chorí, môže byť práve prechladnutý s následným kašľaním, kýchaním...ale môžu byť aj ťažšie postihnutí, jojkajúci, klepajúci barlou o dlážku, ak majú parkety kobercov..
Susedia vydávajú pestrú paletu zvukov - najrôznejšieho pôvodu - známe , neznáme, krátkodobé, dlhodobé, čakané, nečakané....
Dobre poznáme každodenné kúpelňové zvuky vodovodu, splachovania, na ktoré sme si už viac- menej zvykli, veď ich vydávame aj my...Ak už ale počujeme z kúpeľne bezstarostný spev, to nás už zaskočí - suseda ospravedlníme tým, že asi nevie, čo robí - asi je opitý...A tak keď počujú spievať, domnievajú sa,. že si predtým musel poháriky do seba vlievať. . Ale prečo si popri reprodukovanej hudbe nezaspievať, A potom reči a nepravdivé ohováranie, ale veď spev má dobrý vplyv na zdravie..
V kuchyni sa zas používajú rôzne elektrické prístroje - mixér, šľahač...a keď gazdinka nestihne upiecť do 22 hodiny, už nechtiac ruší nočný kľud. Nehovoriac, že si nevšimne, koľko je vlastne hodín, lebo sa sústredí na pečenie... A keď susedovi vypadne pokrievka či nebodaj hrniec z ruky... Alebo krája.. a zrazu počuť výkrik: Žiadna vražda, len sused sa porezal...
Z obývačiek a iných častí bytov sa zas po sobotách ozýva známe zavýjanie vysávačov.
A po nedeliach zas klepanie rezňov - ale ako rozoznať, či susedko práve v nedeľu zabíja...klince do steny, alebo gazdiná chystá rezne, čo je v nedeľu bežné ?
Televíziu má dnes každý. Ale ako odhadnúť, či a nakoľko prepočuť zvuk z TV cez stenu ? To by som musela navštíviť susedov - a na návštevy sa bez pozvania chodiť nemá...
A aj keď si na TV môžem nastaviť percento hlasitosti, do decibelov si to už preložiť neviem. A keď aj mám tichšie pustený film a zrazu niekto nečakane niekto vykríkne, vystrelí, nočný pokoj porušuje skôr ten herec ako ja...
Tlieskanie , pískanie, určite dobre počuť cez stenu, najmä pri majstrovstvách vo futbale či v hokeji. A hráči hrajú až do konca zápasu, aj keď je už dávno po nočnom kľude. A je aj veľa ľudí, ktorí futbal, hokej nenávidia, či skôr hráčov, ktorí výhrou zarobia horu peňazí..Zatiaľ čo iní veselo mávajú zástavami a cítia sa byť časťou mužstva. Alebo výkrik, ak sa niekto dozvie o parádnej výhre peňazí.
Rekonštrukcia bytu je problém, nakoľko sa pri nej citeľne zvyšuje miera decibelov.. Známe zvuky vŕtania, búchania môžu nepretržité, opakované, nárazové, pričom druhá strana netuší, kedy a na ako dlho ich preruší a kedy prestane.A tiež sa môžu susedia modliť, aby zostala statika bytovky neporušená.
Bývam v bytovke a keď stretnem niekoho na chodbe, zamrmle niečo, pričom pozdraví dlážku, lebo hlava mu dole padne akoby ju zrazu mal veľmi ťažkú.
A v panelákoch výťahy - každý si ho privolá vezie sa v ňom sám, "nech pokoj od suseda mám", aby keď sa náhodou - najmä muž sa ženou v ňom zasekne, nepozerali zahanbene do zeme.
Ale vrátim sa k zvukom: určite už dlhodobo porušujem hranicu dB, veď len tichý rozhovor má vraj 50 dB, napriek tomu sa nikto neprišiel sťažovať, lebo: Buď sú tolerantní, nepočuť to, alebo sa boja prísť.. Preto keby s nejaký sused prišiel konečne sťažovať, dostane cenu za odvahu. Alebo to s tými decibelami nie je až také zlé ??
V každom prípade mám poľahčujúcu okolnosť - - ja tie zvuky vždy počujem najhlasnejšie...
Takže otázku v nadpise článku "Načo sú nám susedia?" si môže zodpovedať každý sám...
