...už som to chcela napísať v novembri a ten sa prehupol do decembra. Ale nebolo by lepšie nechať to tak a začať až v Novom roku? Veď vtedy ľudia priam slávnostne sľubujú, že...začnú cvičiť, chudnúť, prestanú fajčiť, piť (alkohol) , začnú piť (viac sa hydratovať ) Jednoducho začnú sa nechtiac priznávať k prokrastinácii. Ja sa priznávam dobrovoľne. ..Ale z mysle sa mi vynorilo - čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra... tento týždeň..tento mesiac..tento rok.. A už parafrázujem: Čo môžeš urobiť tento rok, neodkladaj na budúci. A dni pod číslom 2018 sa nemilosrdne krátia...
Prokrastinácia - toto slovo určite nepoznajú:
hasiči: Horí, horí, už šľahajú plamene a v požiarnej zbrojnici zbor hasičov drieme..(Preto to známe zvolanie, ak nás niekto bezdôvodne súri :A čo, horí ?)
polícia: páchateľ napadol bezbranného , no na polícii práve pozerajú, čo je v TV správach nového
pohotovosť.:zúfalý telefonát, niekto v bolesti leží, a lekár ledva drží očká, "pijem kávu, však to počká".
smetiari -smeti sa kopia až sú z toho stohy a oni si povedia, že veď minulý týždeň boli ..
Nemôžu odkladať zásah, lebo, čas pracuje proti nim..a sú si vedomí tragických následkov, ak by nezasiahli.
Ale ani ja si nemôžem dovoliť odkladať už len návštevu toalety, lebo viem o následkoch....Aj o nejakých tých kopčekoch pri odkladaní umývania riadu, odkladaní odkladania šiat,upratovania, nepotrebných prístrojoch, ktoré mali už dávno odpočívať v zbernom dvore, Ak budem odkladať zavlažovanie tela, smerujem k dehydratácii. Odkladaním potravín do pozáručia" k tráviacim problémom. A čo známi? Dostatočne dlhým odkladaním telefonátu sa postarám o to, že aj zabudnú, kto som...
Á, internet - maily sa mi veselo hromadia, lebo neviem, čo nechať a čo vymazať z povrchu internetu, z nich kvantá neprečítaných, lebo kedy?. Ďalšie a ďalšie fotky nedočkavo čakajú na stiahnutie -(sekunda a ďalšia fotka v mobile.) Nie je oveľa pohodlnejšie a príjemnejšie gooooooglovať si, čo ma zaujíma, čo ma trápi..zdravotné , psychologické, partnerské problémy, veď on toho toooooooooľko vie, poučí i zabaví. A tak čítam článok za článkom, uteká hodina za hodinou...A večer ma zvádza televízia k svojim programom. Veď nie je lákavejšie konzumovať niečo, čo vytvorili, napísali iní ? A tak čítam blogy, časopisy, knihy od tých iných. A napadlo mi, že keby niektorí odkladali, bola by oveľa menšia záplava časopisov, kníh, blogov. Takže predsa nejaká výhoda otáľania? Ale určite nie pre jednotlivca.
A zatiaľ, čo sa priživujem na tvorbe druhých, v mojich skrinkách unavene čakajú koncepty mojich úvah, výrokov, vtipov, básní a už ani nedúfajú, že raz uvidia svetlo internetu, prípadne iných médií. Dôvod? Neviem, ako to urobiť a dokedy a ako to bude treba vylepšovať, aby to bolo dobre. A škodoradostne sa teším, keď mi príde do cesty niečo, na čo sa môžem vyhovoriť - typická črta prokrastinujúcich. Odkladám TVORivú činnosť z obavy pred nedostatočnou TVORivosťou, ja, odkladací TVOR. Odkladanie je poTVORa. Len sa bojím stále viac, že keď sa do toho konečne pustím, zatopí ma ľútosť, že som sa neodhodlala skôr, oveľa skôr. Lebo v mojej samoľúbej prokrastinácii zabúdam, že tu hrajú dôležitú úlohu okolnosti a čas. Čas ? Možno, ak budem čakať dostatočne dlho, spraví sa to samo.... Ale vážne. Okolnosti sa menia a príležitosť nemusí trvať donekonečna... Dokonca ju môže niečo prekaziť. A ja zatiaľ robím, čo by som nemala a nerobím, čo by som mala..A úspešne a nebezpečne sa vzďaľujem od toho, čo naozaj chcem. Lebo čo je najdôležitejšie ? Vedieť, čo je najdôležitejšie.
Aj Emerson, hoci ma nepozná, mi hovorí do svedomia.
Nič nehovor. Vždy sa nad tebou týči to, čo si a hrmoce to tak, že ani nepočujem, ak tvrdíš niečo iné.
Vraj to je protijed proti prokrastinácii.
A ja ráno čo ráno mám hlavu plnú plánov, predstáv a večer sklamane zisťujem, že realita sa predstavám zas vysmieva...Pomôže opakovať si Emersonov výrok? Či posilniť slabú vôľu ? Lebo - predstavy sú také jednoduché, v nich neriešim čas na splnenie činnosti ani iné okolnosti ako demotivujúce zamračené počasie, zdravotné problémy- zub, brucho, zvonenie mobilu a následný polhodinový telefonát, zvádzanie televíznej skrinky na dobrú reláciu,(koľko taký odkladač musí vidieť filmov, aby sa vyhol tomu,na čo potrebuje viac energie, vôle) , zistenie chýbajúcej suroviny v chladničke a následne jej zháňanie...
Ale nielen ľudia, aj počasie odkladá - napríklad dážď a poznáme následky: Rieky a záhrady vysychajú a treba krvopotne polievať.
Viem, zaneprázdnení ľudia si nemôžu dovoliť taký luxus, napriek tomu je veľa takých , ktorých tento zlozvyk priam charakterizuje, ako vidíte, aj mňa.
Napríklad teraz sa vo veľkom píšu články na internete. A mňa čo blokuje od napísania blogu ? Že to beriem ako veľmi ťažkú úlohu. Veď vytvoriť blog je zodpovedná práca, ktorá sa môže, ale nie vždy musí vyplácať. (financie bokom) Ak si budem robiť veľké nádeje, že sa s mojim blogom niečo zázračné udeje, že môj článok bude mať za deň 500 kliknutí, lebo ten svetoborný názov taký počet ľudí k tomu prinúti.. A potom raz otvorím môj článok, kliknutie jedno, komentáre žiadne a moja samoľúbosť ostane na dne. A to ma úplne odkopne von spomedzi blogerov, už nenapíšem ani riadok, ani pár slov. Možno bude trvať mesiace, lebo budem mať blogovú trému, kým sa odhodlám na ďalšiu tému..Bože, veď ja píšem poéziu a na tú nikto neklikne, kedy mi to už v hlave svitne ?
A na druhej strane obavy, či sa niekto na mojom blogu poučí, zabaví. A to vedie k demotivácii a tá k mojej "obľúbenej" prokrastinácii .Veď je ešte toľko dní, týždňov, mesiacov predo mnou. Je ? Kto - čo mi to zaručí ? V tomto svete úrazov, nehôd, chorôb...
A teraz pozerám - veď ja už svoj prvý blog napísaný mám...
