
až budem naložený rokmi
s dušou, verím, že čistou
chcel by som
sa vmanévrovať do kníh
pozerať sa na vás
spomedzi múdrych listov
na seba tiež
na tú partiu šachu
so životom
kde som bol viac pešiak ako vež
vo vesmíre ľudí
len malé zrnko prachu
po tele jazvy
- po tých súbojoch na kordy
ba aj na duši
zostali
nejaké tie fjordy
oceán do nich búši
spenené more spomienok
až by som chcel
zakázať príliv tých zlých
tie dobré – zlatonežné víly
by mi mohli svietiť
ako Mesiac v okne
ako Madonna
čo sa decka dotkne
a rozžiari ho svojou aurou
chcel by som
(potom v starobe
keď z princa je už len škriatok)
svoje spomienky zmeniť na úrok
na úsmev
že to stálo za to!






