
Aj ručičky hodín prídu kondolovať
až moja mladosť
definitívne povie zbohom
telu, ktoré sa nenaučilo od olova
tvárnosti
Telu, ktoré si nedávalo pohov
Vráska si k vráske sadá
povie mi zrkadlo
nemý to svedok, ukrutne úprimný
A načo sú uši
čo na zvuk detských hrkálok
už zabudli?
A oči? Ak senilne zaslzia, utri mi!
Sprevádzajú ma rokmi – verné ako tiene
Množiny dní
vzdychov, dotykov, snov a nelások
Moji súputníci
Svedkovia toľkých premien
tohto JA
No zatiaľ ešte nie!
Tie prejavy sústraste
Ešte s nimi nechoďte!
Čas ešte moju mladosť nespásol






