
Kým čas pominuteľnosť našu kántri
on v lotosovom sede
odrecituváva mantry
Na dosah ruky – ako záblesk viečka
blažený pocit nirvány
Kadidlo, zvončeky, vône, ďalšia sviečka
On
zo svojho sveta nevyrvaný
hlboko rozmýšľa
až keď posledná skupinka turistov
už navždy odišla
a vrátnik s pietou modlitbu dodýchal
otvorí oči
Do tmy. A do ticha






