Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Myslieť na nás je čudné...
Kým ty preberáš prstami
na klavíri svedkov-stien
a ja sa stmrhlav vrhám do túžob
Deň si objednal dámsku volenku
Noc k nemu prichádza
so zahanbeným: “Smiem?”
Spolu vytvoria
navždy krásnu spomienku
POtom tancujú
PO rozhádzanej posteli
POtme a
POvonku
POmedzi tvoje prsty
POmedzi spomienky
Myslieť na nás je čudné
keď stále do taktu hráme
toľkým výmenám stráží nocí
Čudní milenci?
Možno. Prečo nie?
Ale ten pocit...
