
A keď i niekde schovaný za slovom
vietor sa zakolíše tíško
pošepnúc ti – ostávaj mi zbohom
ja odídem a predsa som tak blízko
Som ako dotyk, čo z tepla pramení
nedokončené chvíle pokoja
Neporovnávaj ma s lístím, s kamením
ak niekde zablúdiš všade budem ja
Aj keď v prízraku odbehnutých dní
sa tam v diaľke podoba má mení
ty sa neplaš vzdialeností. Spi
svoje malé šťastie nájdeš v snení