
Anjel už zlanil
cestu z neba na zem
má spálené prsty
dymí sa z nich keď stojí na balkóne
priložiť ich niekde
tak rozpúta oheň
možno silnejší než peklo
(do ktorého
pár sĺz jeho stieklo)
Keď potom neskôr do neba
povyťahovali laná
mám balkón plný anjelov
smutných očí a dolámaných krídel
Nehmotné telo na telo
Kto to kedy videl
utešovať svojich verných strážcov?
Vykladám karty na stôl
to nie je očko a žiaden poker
Som to iba ja
čo ešte nechce do neba
a radšej zostáva tu
V pozemsky zapáchajúcej stoke