
Z rajskej záhrady je vietor v púšti
v každom z nás pocit viny – kúštik
za to, že sme takí, nedokonale ľudskí
za pocit nirvány, za pocit, že sme v úzkych
Peklo si na zemi vyrobíme sami
Len v nebi – tam nie sú žiadni známi
niekto, kto ak treba, by oživil v nás cit
Pravidelne sa ocitáme v očistci
lež spytovanie seba nie vždy pomôže
do svedomia si nohy utrieť, do večnej rohože
Lebo viac ako láska, naše duše stíha kaz
Až bude soľ mozolí a sĺz nad aurum
ešte máme šancu – na vhodnú auru
na rajskú záhradu všade vôkol nás