
Všímam si domy, okná, parky
keď pomaly kráčam za kočíkom
Stretám ľudí s pohľadmi ako martýr
a tých, kde sa v očiach číta o ničom
Lenivo klesám hore ulicami
krútivým momentom tichospania
Podmestská realita čo ináč uniká mi
sa ocitá priamo v mojich dlaniach
Detaily – vône – farby – zvuky
potknem sa o zaľúbený úkryt
milenci kočík chápu ako symbol
Dumám, kde všade som už s ním bol
kilometre každodenných objavov
Rád som spoznal čo ma nepoznalo