
Chodia ku mne ľudia aby si odložili
starosti, ľútosť, ba aj hnev a stresy
Smutní a tichí, mĺkvi, priam položiví
som hromozvod celkom bez adresy
Som ako linka na tiesňové volania
už tuším, ako sa asi cíti spovedník
keď sa slamky chytá duša boľavá
ktorú vraj nechápe nikto, nikto, nik
Cítim sa ako vešiak, avšak bezmocný
pritakať viem, pohladiť či pofúkať
No nie som vzorec pre žiaden jemnocit
nevyťahujem riešenia len tak z klobúka
A tak sa naďalej tvárim vŕbobútľavo
špongia čo vsiakne vlahu ťažkých slov
Nech sa vyrozprávajú. Nudne či pútavo
ľudia v ktorých slnko trochu zamrzlo
Báseň spred 2 rokov: Nedeľné rána
Báseň pred rokom: Pred dažďom plným jesene