Moje básne sú len také malé príbehy
po zverejnení žijú vlastným životom
Sú ako dvorné psy čo práve vybehli
trochu pobrešú, no ináč sú za plotom
(kde potichu obhrýzajú kosti)
Tie verše sú ako malé čriepky bytia
no nikto si ich neposkladá do celkov
Sú ako nečakane odtrhnutý výťah
čo rútiac sa, by chcel búrať vo veľkom
(väčšinou sa nemohúcne zlostí)
Sú slová čo cez mňa prejdú ako cez sito
a preosiate túžia nadchnúť, šokovať!
A ja? Neumelec čo s hlavou prebitou
tie slová do sveta púšťa odznova...
Báseň spred 2 rokov: Naša noc
Báseň pred rokom: Sonet o obraze na stene
Mal som také menšie postrehy pri básňach s č. 500 a č. 666. O výdrži. Pri 777 som sa dovolenkovo vyflákol na takéto kecy (ale aspoň báseň bola o číslach!) a tak pri 888 chcem povedať, že perióda mojej každodennej prezencie na tomto mieste konverguje k nule. Čiže niekedy v marci (ak vydržím) by som mal zavesiť poslednú básničku s poradovým číslom 1001 a na istý čas (???) si dať pokoj, chodiť spať kôr ako o pol jednej v noci a prestať rozmýšľať v rýmovačkách aj pri banálnych domácich prácach. Dovtedy to snáď (ešte) so mnou vydržíte... Takže uvidíme sa zajtra ráno. Ako vždy...
Písmo:
A-
|
A+
