
Po mojom stole tečú hodiny
iracionálnosť prýšti z duše
Že vraj som blázon, čudák, podivín
všetci hádajú, odkiaľ som ušiel
A či možno pred fantáziou ujsť?
Takto nadrealisticky dumám...
Tam, kde je voda vidím púšť
výstrednosť si sadá za stôl u nás
Zatiaľ nik moje práce neseje
ilustrácie, maľby, eseje...
Nik nechápe môj myšlienkový sled
pravdu, keď krv je sladšia ako med
Neveria. Vraj hodiny netečú!
No skúste plnku nepriznať krémešu...