
Mal som rád ten strom
tam v kúte záhrady
Vždy keď som sa oprel oň
vnímal moje smútky
a slzy a záhady
desaťročného sveta
Sám so sebou
som sa pri ňom
veľmi často stretal…
Rád som len tak sedel
v jeho konároch
Túžbosny v nekonečnom slede
ma hojdali vôňou lístia
chodili tam po pároch
s hudbou lenivého leta
Knihu po knihe
som tam v korune
prichádzal na chuť vetám…
Raz ten strom vyťali
už ani neviem prečo
Detí sa nepýtali
či chcú aby ich priateľ
prišiel o krk mečom
čo pevné puto preťal
So stromom
sa kamsi stratilo
aj jedno snivé dieťa…