Písmo:
A-
|
A+
Na chvíľu zabudne na druhov
ba aj na nepriateľa
to náhle ticho ho vezme útokom
Konár mu záhadný tieň
na tvár vrhol
púpava po ňom padáčikmi strieľa
V tom tichu počuje
ako svrčky ladia husle
a vedľa pokojne rastie ďatelina
nevzrušene napriek ľudským vášňam
Sám vojak v poli sa cíti premožený
drobnosťou každodenných kúziel
Cíti ako v ňom rastie vina
že patrí medzi ľudí
- ničiteľov krásna
