
Akosi už chápem smútok váz
keď lačno volajú po kvetoch
Ja samé teplo a ty krutomráz
namiesto áno iba drsné veto
Nevidíš to, čo sa vo mne reťazí
čo spúšťa lavíny smútkov-vrán
Zamknutá hruď. Poskytuješ neazyl
neprístupná, cencúlia kráľovná
zahalená do krásy, do tajomna
nepriznáš kto vnútri nájom má
kto sa smie dotýkať ti zvnútra viečok
kto vládne tvojim snom i predstavám
Mám ti padnúť k nohám? Nevstávať?
Nesúhlas v tvojich očiach. Aspoň niečo...