Každý večer úctivo sa ti klania
tvoj otrok umývadlo, poddaná ti vaňa
fén sa ti zalieča, že zas si vraj omladla
ak tomu neveríš, stačí kuk do zrkadla
Žmurkne tam na teba voňavučké mydlo
aj parfémový prízrak s odlomeným krídlom
a sponky do vlasov ti prednesú báseň
že odlíčené oči sú namôjveru krásne
Sprchový kút zabudol kalendár svojich lások
závidí šampónu, že ti je vo vlasoch
a uterák froté navždy už spomína
že tvoje biele telo večermi ovíňal
Len žiarovka na stene tak tragicky úpie
je pre ňu smrteľné dať si s tebou kúpeľ
A špongia kričí - svedok celej scény
že ty si tá bohyňa, čo zrodila sa z peny
V kúpeľni
(DCLXVIII)