Včera dnes a zajtra

Nemôžem vlastniť dnešok
V súčasnosti sa ešte len hľadám
v minulosti som stratil veľa topánok
Po zážitky najradšej chodím pešo
túžba po novom je stále mladá
aj keď smelosť rokmi odvialo

Nemôžem zmeniť včerajšok
to čo sa udialo je už dobre odstáte
a čo sa má stať, to si ma niekde stopne
Verím že moje slnko zbytočne nezašlo
že som sa sem-tam blížil k podstate
keď mi drzo pulzovali chlopne

Nemôžem tušiť zajtrajšok
no vo víre tancujúcich ponúk
rád by som preskočil latku možného
Zoznámil sa s výhrou, s tou najkrajšou
a aspoň raz zosadil šťastie z trónu
na prah nirvány skoro dobehol



P.S.
dnes je tomu presne 2 roky ako ma napadlo ísť s kožou na trh aj do básnického blogopriestoru SME. Zapáčilo sa mi tu a tak Vás „ostreľujem“ svojin veršami už po 720 dní. Som rád, že ste ma vy ešte „neodstrelili.“ A ďakujem za priazeň v mailoch, odkazoch a kritikách!!!


Báseň spred 2 rokov:
Itaka
http://jaromirmichalnovak.blog.sme.sk/c/153473/Itaka.html

Báseň pred rokom:
Múzeá tyranov