
Ani by som si nebol pomyslel
že môj myšlienkový priemysel
vyrobí nasledovné riadky
Pocity vpriahnuté do strojokladky
len pomaly sa dostávajú hore
nechcú prezradiť, že je srdce choré
robia so všetkým veeeeľké tajnosti
Som ťažkočitateľný
Záhadný akrostich
Treba vo mne bádať
V mojich slovách
Sám neviem presne
čo som do nich schoval
Je to však niečo o tebe. A o mne
Vieš, že som hanblivý, že hovorím skromne
tak radšej naznačím to takto
zašifrovaním posolstva do riadkov
o tom, že si nabúrala môj systém spánku
že mám chuť ťa uniesť a potom zamknúť
kdesi na pustom hrade, veeeeľmi ďaleko
A zostať tam s tebou. Na veky, na vekov!






