Dopoludňajšia siesta - na prechádzke s trojročným synčekom, ktorý preháňa nové odrážadlo , ide mu to super. Blížime sa k domu, v ktorom bývame. V bezprostrednom susedstve nášho paneláka má ambulanciu pod názvom Gynekologické centrum doktorka Krkošková. Z dverí vypláva dnes, t.j. 18.8. 2010 o 12,00 hodine ladným krokom "dáma " - vyššia, štíhla, béžový kabátik, v strednom veku, krátke hnedé vlasy. Sebavedome si sadá za volandt staršieho tmavozeleného kombíka /asi Peugeot/ . Syn na moje upozornenie ide bokom, stojí tesne pri dome, ďalej od chodníka, na tráve , nie na chodníku, podotýkam - je na to aj svedok - pani, s ktorou sa rozprávam, očami sledujem celú situáciu. Vzhľadom k tomu, že syn je veľmi rozumný a ešte sa nestalo, že by sa rozbehol, dôverujem mu, nestresujem, nebojím sa, že mi vbehne pod kolesá auta. On to ani robiť nemusel. Dáma cúva, cúva, ale akosi bez odhadu vycúva rovno na trávnatú plochu a naráža do môjho syna, ktorý nechápe, čo sa deje . Ja a pani stojaca vedľa mňa tiež nie. To už som sa tam rozbehla, gestikulujúc a kričiac na madam, či nevidí v spätných zrkadlách, že na tráve, kde sa obvvykle pri cúvaní nezachádza, stojí 102 cm vysoké dieťa. Ak čakáte happy end v podobe ospravedlnenia - zbytočne čakáte. "Dáma" otvára dvere kocábky a len odsekne : " Ale ja som ho tam vážne nevidela ! " Dychvyrážajúci argument od vodičky. Hoci, no.......mnohí muži si teraz pomyslia - veď žena, nie ? Bohužiaľ, musím súhlasiť. Tíšim syna, "dáma"odchádza bez mihnutia oka preč. Okoloprechádzajúceho pána sa pýtam, či je niečo také možné - len neveriacky krúti hlavou. Že som si mala okamžite zapísať ŠPZ a typ vozidla. Mala, mala, viem, ale pri plači svojho syna mi naozaj bolo prednejšie ho utíšiť a skontrolovať, či nie je zranený a napokon , čakala som inú reakciu - že dotyčná vystúpi, opýta sa, či sa nič nestalo, vykonzultujeme si to, prípadne "zabučí" nejaké to ospravedlnenie. Nič z toho sa nekonalo . Som naivná, pretože chcem tak veľa ? Jej odpoveď /pred ráznym tresnutím dverí na aute/ je z pohľadu ........
vodičky - absurdná - potom nech ide na opätovné preskúšanie, alebo nech odovzdá VP /beda tomu, pri kom sa najbližšie ocitne /
matky - nepochopiteľná - nie, neprajem, aby sa jej dieťaťu alebo vnúčaťu niečo podobné stalo a aby tiež niekto zareagoval tak, ako ona
ženy - netaktná - dáma sa správa inak
človeka - nehumánna .
Toto je jeden z momentov, kedy sa skutočne hanbím za to, že som žena, respektíve, že aj takéto indivíduá sú medzi nami.
Keby som veľmi chcela, vzápätí som volala do ambulancie, ohľadom mena dotyčnej pacientky, lekárka by mi potrebné informácie poskytla. Ale priznám sa, nemám na to nervy, ešte sa s ňou aj naťahovať, hoci opakujem, mám očitého svedka. A najmä nemám najmenšiu chuť ju opäť vidieť. Synovi sa nič nestalo a to je najdôležitejšie. Ak sa menovaná v tomto článku spozná, alebo ju spozná niekto z jej známych , budem len rada.
Keby som ju osobne poznala, po mene, venovala by som jej skladbu pod názvom - Kedy budú ľudia ľuďmi ............. venujem jej ju aj takto, hoci anonymne.
Zo srdca !
