Dovoľte mi niekoľko vlastných postrehov . Záver nech si vyvodí každý sám. Neponúkam globálny pohľad, článok prezentuje len a len moje videnie danej problematiky.
Slovo dovolenka je vymedzené ako dočasné uvoľnenie zo zamestnania, prevažne z dôvodu zotavenia sa, či relaxu. V čase dovoleniek väčšina z nás buď aktívne športuje, prípadne sa venuje svojím záujmom, alebo sladko "ničnerobí" .
V prípade RD tieto naše záujmy ustupujú do úzadia v prospech potrieb mrňúsa. Toho mrňúsa, pre ktorého to všetko dobrovoľne podstupujeme. Vychádzajme zo skutočnosti, že len mizivé percento matiek je na RD nedobrovoľne, neplánovane, či, nebodaj, nútene.
Ja sama som počas svojej RD nie raz verbálne vyštartovala po každom, kto sa čo i len pokúsil vysloviť to povestné - " Veď si na dovolenke" Toto označenie stavu mohol vymyslieť jedine chlap. Ak je toto dovolenka ...... takto nejako podobne som zlostne frfotala a trvala tvrdošijne na svojom názore, že veru o žiadnej dovolenke nemôže byť ani reči.
Je október.
Od júna som opäť v práci. A - čuduj sa svete - akosi sa môj pohľad na vec zmenil. Kontrastne povedané - troška dosť ! Zmenili sa podmienky mojej / našej existencie, čo ma dokonale presvedčilo o skutočnosti, ktorú som plné 3 /tri/ roky vytrvalo odmietala pochopiť a neochvejne som si omieľala to svoje stále dookola. Teraz už ale chápem - ono to DOVOLENKA skutočne bola ! A to so všetkým, čo k tomu patrí.
Nie, neoddychovala som celé tie tri roky, na to mám až príliš živého synčeka, to skutočne nie! Aj aktívny šport bol - veď takého lezúňa len naháňať musíte, nehovoriac o období od dvoch rokov, kedy skúša kvality rýchlostného behu svojich rodičov, pričom víťaz je jasný vopred. Česť porazeným !
Po odvodení slova dovolenka nám ostane sloveso - DOVOLIŤ SI . A v tomto prípade je to presné . Dovolila som si :
vstávať, kedy chcem
robiť čo a ako chcem
ísť kam chcem
hrať sa, kedy a ako chcem
byť chorá, kedy chcem
byť opäť dieťaťom
blázniť sa, kedy chcem
nemať denne povinnosti voči nadriadeným
plánovať si všetok svoj čas
byť doma s mojím pokladom po celý ten čas
byť so svojím synom 24 hodín denne
Bolo to to najkrajšie dovoľovanie si v mojom doterajšom živote. Nehovorím, že nebola "ponorka", juj, a ešte aká a nie raz. No teraz viem a chápem, že takéto to už nikdy nebude. Teraz si viem viac vážiť spoločné chvíle po príchode z práce, zo škôlky.
Aj keď som nahnevaná, alebo vytočená, môj syn sa stal svojím príchodom na svet stredobodom môjho života.
Pre mňa to dovolenka skutočne v tomto zmysle bola.
Prajem každej maminke, aby to prežívala naplno, lebo keď sa nastúpi do práce, už to bude úplne, úplne niečo iné. Chválim "autora" toho pomenovania, ako som ho predtým zatracovala pomaly do pekiel, dnes ho chválim, výstižnejšie sa toto obdobie nazvať nedalo.
Pretože nástup do zamestnania síce rebríček mojich priorít nezmenil, zato radikálne preriedil moje "dovolenkové" možnosti.
Práci česť a dovolenke zvlášť!!! Hoci aj tej rodičovskej ( alebo práve tej !!! ) !
