Určite to mnohé poznáte : ovešané , ako vianočné jedličky, s dieťaťom na nákupe. Podobné niečo sa mi prihodilo pred pár mesiacmi. Vchádzam do predajne Billa, pri katolíckom kostole. Za jednu ruku vediem synátora, pod druhou pažou odrážadlo, v ruke nákupný košík. Pomyslíte si, prečo som sem takáto ovešaná vôbec vošla. Hm, dnes som už aj ja "múdra" po zážitku, kotrý odtiaľ mám. Frčím pomedzi regály, chvatne nakladám do košíka, čo potrebujeme, len aby sme sa čo najskôr predrali k pokladni a potom rýchlo von. Celá spotená mierim k finišu, keď sa vtom ozve : " Mamí, treba cikať ! " Práve sme sa nachádzali pri mäsovom pulte so salámami, tak ma napadlo, že by nás ochotná pani mohla pustiť na toaletu . Chyba lávky , nielen, že nepustila, ale rázne mi oznámila, že MY tam nesmieme a dobromyseľne mi poradila, aby sme išli, von, "do trávičky". Keďže iného východiska nebolo, po zrážaní okoloidúcich ľudí odrážadlom/ touto cestou sa im ospravedlňujem/ , vlečúc dieťa v poloľahu za sebou /práve sme boli vo fáze učenia sa cikať, čiže čas udržania bol otázny / sme sa predrali konečne na tú trávičku. Osud plne naloženého košíka ma v tej chvíli vôbec nevzrušoval. Načo aj . Nemala som najmenšiu chuť sa poň vrátiť, tak som to ani nespravila. Kde skončil po mojom položení pri pokladni som doteraz nezisťovala, a ani to nemám v pláne.
Dovoľte mi, zamyslieť sa nad niektorými faktami :
Ochota veškerá žádná
OK, synček sa do tej trávičky vycikal, ale keby, nedajboh, bolo zle mne, alebo komukoľvek inému, tiež by pani doporučila utekať vedľa Billy do trávičky?
Služobné toalety majú imunitu, aj keď má človek, ktorýkoľvek človek, napríklad žalúdočné prípadne iné problémy ?
Prečo nás tam asi nepustila ? Hanbila sa za niečo ? Za hygienu? alebo sa bála niekoho ? Mám známu na vedúcom mieste v druhej Bille, v Košútoch, a tá mi potvrdila, že matky s deťmi VŽDY na toalety pustia. Na služobné toalety ! Kde sa potom stala chyba??? Zjavne zlyhal zase raz ľudský faktor.
Aj invalida by pani poslala do trávičky ?
Od toho sme ľudia, aby sme si pomáhali. Alebo nie ? Už si tým vôbec nie som istá .
"Milej a ochotnej " pani týmto vyslovujem úprimné poľutovanie. Nad jej prízemnosťou a neochotou.
Na druhej strane vyslovujem ale vďaku majiteľke a obsluhe kafetérie KAMALA, kde nás vždy, keď sme potrebovali, pustili bez problémov. Taktiež športovej predajni pri kníhkupectve LITERA v pasáži , kde sa nachádzajú detské plastové domčeky so šmýkačkami pre deti . Ani tá slečna s tým nemala problém.
Od toho sme ľudia, aby sme si pomáhali. Alebo nie ? Miestami si istá som . Vďaka za takýchto ľudí .
