Najprv sme zapadli a z neudržiavanej cesty nás musel vytiahnuť traktor. Možno sa pýtate, načo sme po nej šli. Odpoveď je jednoduchá. Priviedla nás na ňu naša GPS-ka (a nielen nás:-) Kým sme sa stačili spamätať, sedeli sme na bruchu auta. Až neskôr sme zistili, že sa v mape riadne označená cesta v zime neudržiava a že treba použiť obchádzku. Jej správca to potenciálnym návštevníkom aj oznamoval - tabuľou z jednej strany komunikácie. (A ako naschvál, presne z opačnej, nie z tej našej:-)
S riadnym oneskorením (nie je jednoduché zohnať v Jeseníkoch traktor počas snehovej kalamity) sme konečne dorazili do nášho hotela. Zvonka vyzeral pekne, skoro ako na internete. Zvnútra to už bolo o čosi horšie. (Ten fotograf bol fakt talentovaný!)
Hotel som vybrala vlastne ja - na základe viacerých kritérií. Nie sme prehnane nároční, nám stačí bežný štandard. To znamená: izba s vlastným sociálnym zariadením a k tomu polpenzia (cez deň sme plánovali stráviť na bežkách). Asi preto, že sme chceli izbu aj s internetom (v Jeseníkoch to zatiaľ štandard nie je), bola cena vyššia ako u podobných trojhviezdičkových hotelov. No internet sme potrebovali obaja - ja i manžel. (Tak nám treba - vorkoholikom, čo chcú ešte aj na dovolenke pracovať!)
Ešte predtým, ako nás ubytovali, sme boli svedkami zvláštnej komunikácie medzi dvoma recepčnými. Išli sa najprv pozrieť, či izba 13 (to bola naša izba:-) môže byť. Vraj môže, povedala jedna zo slečien. Najprv sme mysleli, že to môže byť sa týka zimy v nej (priam sa nám parilo z úst). Ale malý elektrický radiátor pod oknom signalizoval, že „maká". A to naplno. Asi ho práve zapli, povedali sme si, preto je tu taká zima. No vzhľadom na veľkosť izby (žeby toto bol český trojhviezdičkový štandard?) sme boli optimistickí: hádam to nejako zvládne. Zvládol, na druhý deň sme už svetre na pyžamá obliekať nemuseli. Na kúpeľňu bez radiátora však nestačil. Možno tam aj bolo zabudované nejaké podlahové kúrenie, no ak aj - evidentne nefungovalo. Sprchovanie v tejto kryokomore vyžadovalo podať priam nadľudský výkon. Druhý večer (keď som to už nevydržala) som sa oň pokúsila. Keby som bola pred dovolenkou tušila, čo ma čaká, hádam by som sa zopár týždňov vopred aj otužovala. (Tak či tak, metál si zaslúžim:-)
Okrem toho, že plachty neboli po predchádzajúcich návštevníkoch pravdepodobne vymenené a že sa izba počas celého nášho trojdňového pobytu neupratovala (odpad sa, našťastie, vďaka chladnejšej klíme nerozkladal), bolo všetko takmer v poriadku. Až na pár zanedbateľných maličkostí. Domov sme si okrem početných modrín, ktoré sme získali nesprávnym vyhýbaním sa v kritických úsekoch (neskoro sme pochopili, že doprava v izbe sa musí riadiť) odnášali aj zhruba polovicu mokrých vecí. Lebo zo stropu rovno na stôl a stoličky počas nášho spánku pršalo. Prišli sme na to až poslednú noc. Zobudili sme sa na zvuk tichého dažďa uprostred noci. Určite poznáte ten príjemný pocit, keď vonku prší a vy ste zachumlení v perinách. Vtedy sa spí najlepšie. No len do chvíle, kým celí rozospatí nezistíte, že to neprší vonku! A že treba ratovať, čo sa dá...
Tak nám treba, povedali sme si. V izbe sa má udržiavať poriadok! Kto to kedy videl - nechávať veci poprehadzované na stoličkách! A, navyše, rovno pod odkvapom. Akoby sme nevedeli, načo sú skrine!
Ešte by sa dalo spomenúť zopár drobností, no tie už naozaj nestoja za reč. Hádam už len koniec našej dovolenky bol zaujímavý. Rovnako neslávny ako jej začiatok. Keď sme ráno vykukli z okna, čakalo nás riadne prekvapenie. Po snehu ani stopy, nočný dážď sa oň postaral.
Koniec „bežkovania", skonštatovali sme a napchali mokré veci do kufrov. Ide sa domov!
Konečné zhodnotenie pobytu sme urobili až v teple a suchu našej obývačky. Výsledok hodnotenia je takýto:
Dovolenka nám nevyšla.
Potom padla otázka: Kto je na vine?
No predsa ja! V plnom rozsahu! Ja som vybrala hotel a ja som bola tá hlúpa a dôverčivá, čo verí reklamám a umelecky dokonalým fotografickým dielam. Zarezervovala som prvý hotel, na ktorý som narazila a ktorý sa mi "pozdával na pohľad". Zachovala som sa tak, akoby som žila v minulom tisícročí. Nič som si neoverila, nič som neskontrolovala. Napriek možnostiam, ktoré nám dnes internet poskytuje. Veď som tam mohla nájsť všetko!
Aj som našla. Bohužiaľ, až „po funuse". Hodnotenie/hodnocení/rating nášho hotela som pomerne rýchlo „vygooglovala". A čo som zistila? Že z piatich hviezdičiek mu návštevníci prideľujú jednu, nanajvýš dve.
A tu je konečná rekapitulácia mojej viny. Tu si prečítate, kto má na svedomí, že naša dovolenka sa nevydarila:
Bod 1 - Kto to všetko (ísť na dovolenku do Jeseníkov) vymyslel? Ja.
Bod 2 - Kto vybral zlý hotel? Ja. (Plus moja hlúposť a dôverčivosť.)
Bod 3 - Kto spôsobil, že nás museli vyťahovať? Ja a GPS. (Nepripomenula som manželovi, že v zime treba mať v aute lopatu. A GPS? Mala vedieť, že tá cesta na mape je cestou iba v zime!)
Bod 4 - Kto má na svedomí, že sa sneh roztopil? Tak tu som, prosím, nevinná. (Až na to, že predpoveď počasia som mohla sledovať:-)
Čo z toho všetkého vyplýva? Že nabudúce nebudem organizovať dovolenku ja, ale niekto kompetentnejší. (Asi to dám na starosť svojmu manželovi:-) No a čo je najpodstatnejšie, všetko treba dopredu preveriť. A ja tentoraz všetko dopredu preverím.
Ak ste sa, priatelia, dostali až sem, asi ste pochopili, že táto dovolenka bola pre mňa veľkým poučením. (Verím, že aj pre vás.) Žijeme predsa v modernej dobe. Všetci máme doma internet, tak ho treba používať! A preto: ak si k nemu sadnete a „vygooglujete" akýkoľvek hotel s úrovňou spokojnosti jedna-dve hviezdičky z piatich, tak sa mu veľkým oblúkom vyhnite. Nasledujúcu vec však zdôrazňujem: "googlovanie" treba urobiť ešte pred dovolenkou!
Zima sa čo nevidieť pobalí, a tak sa musíme poponáhľať. Lebo našu dovolenku si chceme zopakovať.
Možno sa teraz čudujete. Načo tam ísť znova, keď to takto dopadlo? Načo? Pretože Jeseníky za to stoja - Jeseníky musia dostať druhú šancu!
Tentoraz sa však už nepomýlime - veď všetko zlé je na niečo dobré.
Pozn.: Meno hotela vám nemôžem prezradiť. Bolo by to porušenie kódexu blogera - reklama sa zakazuje (aj negatívna). Napriek tomu spolieham na vašu šikovnosť. Ľahko si ho „vygooglujete". Je to ten, čo má z piatich hviezdičiek iba dve. A takých tam - v moravských Jeseníkoch - nie je veľa!
