Kedysi bolo množstvo fluóru (vo forme jeho zlúčenín - fluoridov) vo vode, pôde a v rastlinách zanedbateľné. Do tela človeka sa dostávalo nepatrné množstvo tohto prvku, ba dokonca ho bolo niekedy potrebné aj dodávať. Vplyvom rôznych okolností však fluoridy začali prenikať (a v súčasnosti naďalej prenikajú) do životného prostredia vo väčšom - až nebezpečne veľkom množstve. Do pôdy sa dostávajú aj vďaka hnojeniu minerálnymi hnojivami, odkiaľ prechádzajú do rastlín a v konečnom dôsledku sa dostávajú do tiel živých organizmov, teda aj do človeka.
Čaj - lístočky čaju, sú obzvlášť dobrým „vychytávačom" fluoridov. Oveľa lepším ako ktorákoľvek iná rastlina. Čím staršia rastlina, tým viac fluoridov je v nej uložené. A tie sa po vylúhovaní dostávajú priamo do ľudského organizmu, kde sa kumulujú, to znamená, obsah fluóru v našom tele sa postupne zvyšuje.
Určité množstvo fluóru je pre život človeka nevyhnutné - je to biogénny prvok, dôležitý trebárs pre stavbu kostí či tvorbu zubnej skloviny. Vo väčšom množstve však pôsobí ako jed, a preto maximálne povolená denná dávka fluoridov je u dospelého človeka stanovená na 2 mg /deň a nemala by presiahnuť 4 mg/deň. Obzvlášť nebezpečná je neurotoxicita fluoridov v kombinácii s iónmi hliníka, ktoré sa v životnom prostredí vyskytujú spoločne, a tak sa do tela človeka dostávajú zvyčajne naraz. Výsledky mnohých štúdií a pokusov poukazujú na synergické pôsobenie fluoridov a hliníkových iónov vďaka tvorbe fluorohlinitanových komplexov, ktorých neblahý vplyv na zdravie človeka bol jednoznačne dokázaný. Prítomnosť fluóru uľahčuje totiž prenášanie hliníka z krvi do mozgu, kde dochádza k jeho poškodeniu s podobným výsledkom, ako je Alzheimerova choroba. Chronická intoxikácia fluórom u detí či budúcich matiek vedie k poškodeniu mozgu dieťaťa (alebo plodu), čoho dôsledkom sú symptómy podobné autistickým poruchám. Dokázaný bol taktiež vplyv fluóru na zníženie funkcie štítnej žľazy (fluór ako najreaktívnejší prvok vytláča potrebný jód) a taktiež je podozrievaný z vplyvu na vznik rakoviny.
V súčasnom období sa v mnohých krajinách už zakázalo (alebo aspoň prehodnocuje) pridávanie fluóru do zubných pást, detskej výživy či potravinových doplnkov. Diskutuje sa o zbytočnosti predpisovania fluoridových tabletiek v stomatológii a taktiež o zákaze fluorizácie vody, pretože ešte nikdy predtým sa človek nestretával s takými obrovskými koncentráciami fluóru v životnom prostredí, ako je tomu dnes. Niektorí výrobcovia už ponúkajú produkty bez fluoridov, no spotrebitelia tento fakt zatiaľ neoceňujú - osveta je stále nepostačujúca.
Pre zaujímavosť uvádzam
množstvo fluoridov v niektorých potravinách a nápojoch:
Voda vo fluorid. oblastiach | 0,70 - 1,20 mg/l |
Testovaním bolo dokázané, že jedna šálka čaju (závisí od druhu čaju, pôvodu, pôdy, na ktorej bol vypestovaný, dĺžky vylúhovania atď.) môže obsahovať až 8 mg fluoridov. To znamená štvornásobné prekročenie odporučenej dennej dávky. Pri opakovanom pití čierneho či zeleného čaju počas dňa je toto prekročenie ešte väčšie. Nanešťastie, bezprostredne po vypití čaju pozorujeme len jeho pozitívne vlastnosti, ktoré nepochybne má. Tie negatívne sa prejavia až neskôr, po naakumulovaní väčšieho množstva fluóru v našom organizme, čo je o niekoľko rokov neskôr, alebo až v staršom veku.
Čo z toho všetkého vyplýva? Že čo bolo kedysi dobré (čaj mal a stále ešte má množstvo pozitívnych vlastností) je už dnes vďaka nášmu negatívnemu vplyvu na životné prostredie zničené. Čierny a rovnako aj zelený čaj by sme preto bez uvedeného obsahu fluoridov nemali radšej piť. A keď, tak s mierou - nič netreba preháňať. Ak sa ale pitia väčšieho množstva čaju nechceme vzdať, ideálne je nájsť si taký, ktorý bol vypestovaný v zaručene biologickom prostredí. Je možno drahší, ale naše zdravie za to stojí. Rozhodne by sme však mali prehodnotiť podávanie čierneho a zeleného čaju deťom.
Kedysi čaj fluoridy neobsahoval, pretože sa v pôde nachádzali minimálne. Dnes je otázka nebezpečenstva prieniku fluóru do potravinového reťazca sledovaná s veľkými obavami, a preto by sme mali byť opatrní. Najistejšie je vrátiť sa k bylinkovým čajom našich starých materí, alebo k obyčajnej pramenitej - nefluorizovanej vode.
Poznámka: Na internete je možné nájsť tisíce článkov na túto tému. Existuje aj množstvo odbornej literatúry, kde sa o tomto novodobom probléme diskutuje. Ak sa chcete dozvedieť viac, tu sú odkazy aspoň na niektoré:
http://www.extraplus.sk/1437/nebezpecny-mytus
http://empatia.cz/fluor-potrebny-nebo-nebezpecny
http://www.ac24.cz/zpravy-z-domova/151-nove-poznatky-toxickych-ucincich-fluoru-hliniku
http://www.vlastnihlavou.cz/nove-poznatky-toxickych-ucincich-fluoru-hliniku/
http://www.mici.cz/autor/zora2.htm
http://www.sciencedaily.com/releases/2010/07/100714104059.htm
