Jedna šikovná dievčina ma o tom takmer presvedčila.
Keď sa po dlhšej absencii objavila konečne v škole, predložila svoju ospravedlnenku. Na otázku: „A kde je potvrdenie o nemoci? Takú dlhú práceneschopnosť by mal odobriť lekár," odpovedala:
„Viete, začalo sa obdobie chrípok a je strašne veľa chorých. Asi preto sa pánu doktorovi minuli razítka..."
Ako za socializmu, napadlo mi okamžite. Minuli sa banány...
Fakt som sa musela zasmiať. Odkiaľ tá výmyselníčka zobrala takúto výhovorku? Žeby jej mamička povedala niečo o našej dávnej minulosti?
Ani neviem ako, zrazu som sa zamyslela.
Taká smiešna výhovorka a koľká nostalgia! Normálne ma dostala. Dokonca som si povzdychla. Nad „starými dobrými časmi".
Lebo vtedy si boli ľudia akýsi bližší. Vtedy sme mali čas jeden na druhého. Mohli sme si dovoliť vystávať v dlhých radoch, dokonca sme popri čakaní na banány či búrske oriešky viedli množstvo zmysluplných rozhovorov so svojimi spoluobčanmi. Spomenula som si aj na kilo mandarínok od susedov pred Vianocami, lebo mne sa ich nepodarilo zohnať a... zrazu mi je smutno. Veď dnes svojich susedov často ani nepoznáme, sotva sa pozdravíme.
Kde sa stratilo všetko to ľudské porozumenie, kde je naša empatia? Vrátia sa ešte niekedy do našich životov?
A vôbec, vedia mladí ľudia, o čom hovorím? Asi ťažko. Dnes už totiž úzkoprofilový tovar neexistuje (až na „razítka" pána doktora, čo ma tak chytili za srdce :-). No možno sa ním raz stane láska k blížnemu. Lebo tento artikel začína v našich životoch absentovať. Pevne verím, že to nedopadne ako za socializmu. Že ho nebudeme nachádzať iba "pod pultom".
