Zbierku som prečítala (zatiaľ:-) trikrát, no po každom jednom prečítaní objavujem nové a nové myšlienky. Hneď spočiatku som mala pocit, akoby ju napísal niekto veľmi mladý, hoci viem, že autorka je už zrelá žena:-). Všetky básne sú veľmi svieže, vyvolávajú vo mne optimizmus a vieru vo večnú lásku - že taká existuje (nie vždy tomu tak bolo v Dankinej tvorbe). Aj keď sa zdá, že píše o láske jesennej, vyzerá to, akoby sa práve zamilovala (ale... prečo nie?). Vo svojich básňach nádherne opisuje jej zrod, rozvíjanie sa, ale vyjadruje aj pochybnosti a otázky. Verí v (a prosí o) jej večnosť, vykresľuje očakávania a opisuje jej naplnenie. Všetko veľmi citlivo, bez nevhodných slov či prehnaných emócií. Celá zbierka je o nádhernom čistom cite, jednote pocitov a súzvuku zamilovaných duší. Nielen počas prvých dní od jeho zrodenia, ale o trvaní (či prianí o trvanie) až do večnosti. Takmer každá báseň končí hlbokou myšlienkou (to je pre Danku charakteristické). Asi by som sa napísala, keby som chcela spomenúť všetky, ktoré ma oslovili. Preto iba pár z nich:
XXXIV.
... že ja a ty
sme už ten istý hlas
i v každodenných
starostiach
že keď niečo bolí
bolí - nás
XXXVII.
... i keď dych zoslabne
a strácame vieru
láska odchádza
posledná...
LVII.
... nech len láska nás
hostí
pri jej stole chcem
s tebou zostarnúť
Pokúšala som sa nájsť jednu báseň, ktorú by som obzvlášť ohodnotila, no takých, z ktorých láska priam sála, je veľmi veľa. Ako napríklad z tejto:
XV.
Mám veľa tvárí
no len jedny oči
do ktorých sa vždy
schovať smieš
len jedny ruky
ktoré budú hladiť vždy
keď budeš chcieť
mám jedny ústa
bezodné ako studňa
náruč plnú objatí
a vždy
keď ťa tieseň zachváti
príď
čakať ťa budem bozkom
*
Milí priatelia, je to krásna zbierka. Vydarila sa po všetkých stránkach. Počínajúc obálkou, ilustráciami, a končiac jadrom všetkého - kvalitným obsahom. Stálo zato "zaodieť" ho do takého pekného šatu. Už dávno som nemala pri čítaní básní taký dobrý a povznášajúci pocit. Možno preto, že som im rozumela i ja, obyčajný človek. Nielenže rozumela, ja som im uverila.
Čo dodať na záver? Hádam iba to, že Danke Janebovej želám okrem osobného šťastia naďalej veľa chuti do písania. Nech ju tvorivý duch neopúšťa a nech aj v budúcnosti prináša svojim čitateľom radosť a potešenie. Rovnako, ako mne priniesli jej básne zo zbierky Tvoje oči sú cesta.
