Raz za čas (II)
sa strhne búrka ...
V duši mocnie čierny dážď,
pribúda na srdci brázd.
Nebo ryčí, zem sa trasie,
rozmarné je ľudské šťastie.
Raz za čas
zas slnko žmurká...
Dúhou nebo zaleje,
plaché skrsnú nádeje.
Lúčmi rosu vysuší,
slané kvapky na duši.
Raz za čas
mám z búrok hrôzu,
bojím sa ich, strácam rozum.
Raz za čas,
viem, búrka príde,
kde je teplo tvojich krídel?
Raz za čas
mi povedz, mám ťa rád,
nebudem sa viacej búrok báť...