Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
Trblietanie v tráve
Keď sa noc na deň ukladá,
zarosené steblá trávy sa začínajú prebúdzať.
Postupne odvracajú pohľad od zeme,
aby sa, celé netrpezlivé, oddali nesmelým dotykom slnka.
Zaiskria vďakou a dychtivo sa vypnú do celej krásy.
Ranný vánok im prečeše vlasy
a ony sa započúvajú do jeho tónov.
Odrazu majú chuť plesať.
Opatrne sa, poprepletané lúčmi slnka, začínajú kolísať v rytme vánku.
Sprvoti nepatrne, potom už celkom zjavne.
Napokon sa úplne roztancujú.
Vlnia sa a iskria,
ohýbajú a trblietajú,
ako v ošiale!
Kým ich nezbedný vánok neunaví
a kým im smädné slnko neodoberie všetku silu.
Nakoniec, unavené z ranného predstavenia, nebadane stíchnu.
Stíchnu a čakajú na nové trblietanie.
