V ostatnom čase sa opakovane hovorí o prebytku učiteľov na Slovensku a aj o tom, že ich bude treba zopár prepustiť (aby sa ušetrilo). Údajne patríme medzi štáty, ktoré majú najmenší počet žiakov na jedného učiteľa. Toto číslo sa vraj pohybuje niekde okolo desiatky.
Možno by bolo zaujímavé aj iné číslo: Aký je počet riadiacich pracovníkov pripadajúcich na jedného učiteľa? Po jeho zverejnení by sme boli určite šokovaní. Pyramída, na spodku ktorej je učiteľ (a na vrchole ministerstvo školstva), má veľmi veľa poschodí... Najsmutnejšie na celej veci je, že všetci tí úradníci, ktorí riadia školstvo (alebo do jeho činnosti zasahujú), sú prehnane aktívni. Musia predsa ukázať, že nie sú zbytoční a že si svoje platy (čím vyššie poschodie, tým väčšie) zaslúžia. Učiteľ sa potom namiesto prípravy na vyučovanie venuje riešeniu výmyslov jedincov, ktorí za katedrou nikdy nestáli a o školstve nemajú ani šajnu.
V poslednom období sa neustále hovorí o potrebe zoštíhľovať štátny aparát. Zdá sa však, že v školstve je situácia presne opačná: školstvo "priberá". Za dvadsať rokov existencie nášho štátu vzniklo (a naďalej vzniká) množstvo organizácií, inštitúcií, úradov, centier, vzdelávacích pracovísk (na vzdelávanie učiteľov), komisií a kadečoho iného. Tieto priamo riadia, alebo aspoň ovplyvňujú, činnosť nášho školstva. Starajú sa o jeho "rozvoj" a popritom ujedajú z koláča, ktorého sa nedostáva tým na samom dne - učiteľom.
Takže, pán minister, priestor na zoštíhľovanie školského aparátu existuje. Aj peniaze v rezorte školstva sú. Reálne peniaze - je odkiaľ ich vziať. Stačí poslať preč množstvo tých, čo sa na práci učiteľov iba priživujú. A čo školstvo vedú, ako sa za dlhé roky ukázalo, úplne zlým smerom (rovno do záhuby).
(Logicky sa natíska aj takáto otázka: Nebežali by školy lepšie bez akéhokoľvek riadiaceho aparátu?)
