„Rana sa pekne hojí,“ skonštatoval lekár o pár dní. „Tento výron sa však nevstrebe tak rýchlo. Budete si ho 2x denne natierať Lioton gélom a 2x denne po päť minút ožarovať bio-lampou.“
„?“
„Nemáte bio-lampu? Tak si kúpte,“ poradil lekár. „Alebo si ju od niekoho požičajte.“
„Ahááá...“
„A nezabudnite na ten Lioton!“
„Nezabudnem, pán doktor. “
„Ten Lioton som vám napísal do karty aj na recept. Aby ste nezabudli...“
„Ďakujem, pán doktor. Nezabudnem.“
Rovno z ambulancie išiel do lekárne. Kúpiť Lioton gél. Aby nezabudol.
Magistra mu vysvetlila, že gél si bude hradiť zo svojho, a tak sa spýtala, či chce 100 alebo 50-gramové balenie.
„100-gramové.“
Keď však povedala cenu – viac ako 12 eur, rozhodol sa, že mu musí stačiť menšie balenie. Aj 6,40 bolo preňho veľa.
Doma mu to začalo vŕtať v hlave. Prečo mu lekár pripomínal ten Lioton tak nástojčivo?
Sadol k počítaču – napriek svojmu veku bol celkom zručný – a začal „gúgliť“. O chvíľu to mal: Lioton gél, účinná zložka: Heparinum natricum. Ani lekár, ani magistra ju ani slovom nespomenuli.
Potom napísal heslo heparín a hneď našiel, čo hľadal: Heparin gél, 40 g, cena 2,80 eura. Mohol si radšej kúpiť ten...
A načo? Veď má doma heparoidovú masť.
Bol síce starý, ale rýchlo pochopil. Pán doktor (a možno aj magistra v lekárni) vedeli, prečo je Lioton gél ten najvhodnejší liek preňho. A nielen preňho. Určite aj pre mnohých ďalších. Pre mladých či starých, bohatých či chudobných – pre všetkých. Lioton je (momentálne) tá najlepšia voľba.
