Či sa dievčine podarilo tablet získať, to som sa nedozvedela. Odpoveď mi však neschádzala z mysle. Viackrát za deň som sa pristihla, ako o nej rozmýšľam. V hlave sa mi okamžite vynorila spomienka na inú dievčinu a iné polročné vysvedčenie.
Tá dievčina nemala toľko šťastia ako jej rovesníčka zo súčasnosti. Pochádzala z chudobnej rodiny a jej rodičia mali čo robiť, aby vyžili z výplaty do výplaty. Matka bola chorľavá a otec zarábal málo, lebo bol stranou potrestaný za to, že sa verejne postavil proti neprávostiam, ktoré sa v spoločnosti v tej dobe diali. Napriek tomu mali šikovné deti, nereptali a pomáhali, ako sa len dalo. Aj keď sa dobre učili, nikdy nechodili na výlety s ostatnými spolužiakmi, lebo rodičia nemali na ne peniaze. V tichosti a zahanbené si odsedeli počas neprítomnosti svojich spolužiakov vyučovanie so žiakmi v inej triede, aby potom, na druhý deň, keď sa už spolužiaci plní dojmov objavili v škole, ich mohli učitelia vyskúšať z novej látky. Veď na učenie mali času dosť – predsa „nechceli“ ísť na výlet s ostatnými.
Na to polročné vysvedčenie sa dievčina nesmierne tešila. Mama jej sľúbila nevídanú vec. Že jej kúpi kaliopky. Tak sa volali nohavice, čo sa dolu k členkom zužovali a o spodok nohy boli prichytené pružnou látkou, vďaka ktorej boli pekne našponované. Všetky dievčatá v triede ich už mali, v tej dobe to bol veľký módny hit. V skutočnosti nemali byť kaliopky darčekom za vysvedčenie. Na konci školského roka dostávali od rodičov knihu, no za polročné vysvedčenie darčeky nikdy nedostávali. Bola to iba zhoda okolností. Dievča potrebovalo nové nohavice a ich kúpenie vyšlo práve na deň, keď prinieslo domov vysvedčenie. Boli na ňom samé jednotky.
Celá natešená vkročila spolu s mamou do predajne s nohavicami. Do očí jej ihneď padli nádherné kaliopky. Boli krásnej modrej farby, dokonca mali aj jej číslo. K ich vyskúšaniu však nedošlo. Boli príliš drahé.
Sklamaná dievčina s balíkom v ruke kráčala vedľa svojej mamy v tichosti a so sklonenou hlavou. Hanbila sa ukázať zradné slzy, ktoré si nedali povedať. Vedela, aká situácia je doma a aj to, že mama za nič nemôže. Ani mame nebolo veľmi do reči.
„V tých kaliopkách by ti, Jarka, bolo zima. Menžestráky sú oveľa teplejšie.“
