Naposledy som si dala už lepší pozor. Čašníčke, ktorá mi priniesla účet za dve kávy vo výške 3.98 Eur, som jasne a zreteľne povedala: Ďakujem, 4.30. O chvíľu bola späť a z päť-eurovej bankovky mi na stôl položila 50 centov...
Keď som svoju skúsenosť spomenula pred priateľmi, vôbec neboli prekvapení. Vraj takéto niečo sa im už tiež stalo - a nie raz. Aj keď ich reakcia „na mieste činu" bola rôzna (od nahnevaného upozornenia na omyl až po tichý odchod z kaviarne či reštaurácie bez akéhokoľvek komentovania privlastnenia si väčšieho prepitného), zhodli sme sa, že najčastejšie ospravedlnenie upozornenej obsluhy je nasledovné: „Prepáčte, asi som dobre nepočul/la."
Neviem, ako je to v iných krajinách, či aj tam sa niečo podobné stáva tak často ako u nás. Tiež neviem, čo hovorí bontón a ako by sme sa v danej situácii mali vlastne zachovať. Či čašníka/čašníčku upozorniť (aj za cenu, že sa pokazí atmosféra príjemne stráveného posedenia pri jedle či káve), alebo pár centov oželieť a veriť, že vskutku zle počul/počula.
V každom prípade mi v hlave začína vŕtať otázka:
Jedná sa naozaj o hluchotu, alebo len o praobyčajnú taktiku?
